Rast slovenskej ekonomiky v roku 2024 prekročil podľa Štatistického úradu SR úroveň 2 % a bol tak vyšší ako v Európskej únii. Avšak do popredia výrazne vystúpili viaceré dlhodobo sa prejavujúce negatívne javy ako vysoký a dlhodobý deficit verejných financií, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, postupne upadajúca úroveň vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a neschopnosť dokončiť zásadné infraštruktúrne projekty. Konkurencieschopnosť Slovenska a tým aj jeho atraktivita pre domácich a zahraničných investorov klesá.
Po nástupe novej politickej garnitúry v USA je čoraz viac zrejmé, že sa začínajú meniť pravidlá hry vo svetovej ekonomike, podľa ktorých uspejú len krajiny, ktoré sú ekonomicky silné a schopné uplatňovať nové technológie a disponujú prepojením na najsilnejších lídrov hlavne v priemyselnej výrobe. Základom úspechu je však hlavne konkurencieschopná ekonomika. Na Slovensku to znamená riešiť problémy, ktoré doteraz absentovali v konaní vlády alebo neboli dostatočne zdôrazňované v hospodárskej politike štátu. Sú to:
1. Určenie si konkrétnych dlhodobých cieľov v hospodárskej politike vlády v rámci aktualizácie Stratégie hospodárskej politiky SR do roku 2030, v oblasti energetickej bezpečnosti aktualizovať cezhraničné energetické trasy. Výrazne zjednodušiť regulačný rámec prostredia a zmeniť prístup k uplatňovaniu týchto opatrení. Štruktúrou daní a odvodov podporovať podnikateľské aktivity ako hlavného generátora zdrojov pre rozvoj Slovenska.
2. Zavedenie výrazných úsporných opatrení v rámci správy štátu a samosprávneho systému, pritom bez zásadnej reformy nie je možné znížiť náklady na ich chod a zároveň tak prispieť k ozdraveniu verejných financií.
3. Popri snahách o získanie zahraničných investícií zamerať sa na rast domácej produkcie znižovaním nadbytočných dovozov a implementáciou programov podpory perspektívnych odvetví priemyslu. Slovenská obchodná a priemyselná komora sa bude snažiť o informovanie podnikateľov hľadajúcich kapitál na realizáciu svojich projektov.
4. Nastavenie tempa prípravy a realizácie infraštruktúrnych projektov na európsku úroveň.
5. Vytvorenie podmienok na zníženie cien plynu a elektrickej energie pre podnikateľský sektor, tak aby boli porovnateľné s cenami v Európskej únii.
6. Pomocou IT v maximálnej miere znížiť administratívnu náročnosť podnikania a zároveň aj tým uľahčiť komunikáciu s občanmi. Využiť a podporiť významné možnosti umelej inteligencie pre prudký rast produktivity a konkurencieschopnosti podnikovej sféry.
7. Začať riešenie problémov vo vzdelávaní a zdravotníctve, v oboch oblastiach zvýšiť požiadavky na kvalitu. Vo vzdelávaní stimulovať smerovanie absolventov do oblastí produkujúcich výraznú ekonomickú nadhodnotu, najmä do priemyslu.
8. Prijatie opatrení na zníženie daňovej medzery, čiže percenta nevybratých daní na DPH z dnes odhadovaných cca 15 % aspoň na priemer Európskej únie.
9. Vypracovanie bilancie potreby ľudských zdrojov a v rámci nej porovnanie komplexných nákladov z verejných zdrojov a podnikateľského sektora na domácu pracovnú silu a na pracovnú silu získanú zo zahraničia. Je zrejmé, že je výhodnejšie investovať do vzdelávania občanov Slovenska a smerovať ich do oblastí, kde Slovensko pociťuje deficit, než získavať pracovnú silu imigráciou. Takisto absentuje jasná predstava o opatreniach na zníženie odchodu absolventov stredných a vysokých škôl do zahraničia.
Členovia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory dlhodobo veľmi kladne hodnotia členstvo v Európskej únii, sú si vedomí už mnohonásobne overených výhod členstva v tomto zoskupení. Ale zároveň vidia aj negatíva v jej činnosti, ktoré postupne zhoršujú doteraz jednoznačne kladné vnímanie jej pôsobenia. Je možné pochopiť, že Slovensko vzhľadom na svoju relatívne malú ekonomickú a politickú „váhu“ nepresadzovalo od začiatku členstva svoj pohľad na riešenie základných problémov Únie, ktoré mali bezprostredný dopad na jej fungovanie. Dnes je však zrejmé, a to vo svetle posledných globálnych zmien a aj konania niektorých členov Únie, že Slovensko musí zmeniť tento prístup. Preto je dnes treba nielen podporovať názory partnerov v Európskej únii, ale prichádzať s vlastnými iniciatívami a spájať sa s potenciálnymi partnermi vo viacerých oblastiach.
Z hľadiska ekonomických záujmov Slovenska prichádza do úvahy potreba požadovať výrazné zmeny v činnosti Európskej únie v nasledujúcich oblastiach:
1. Zásadné ciele Európskej únie pripravovať s plným rešpektovaním ekonomických možností Únie a s preferovaním jej konkurencieschopnosti. Do prípravy nových opatrení Európskej únie v zásadne väčšej miere zapojiť aj zástupcov podnikateľského sektora, a to nielen na národnej úrovni, ale aj pri príprave materiálov priamo v Európskej komisii.
2. Vyjasniť si na úrovni spoločného rozhodnutia členských krajín pozíciu Únie ako subjektu preferujúceho globalizáciu obchodných vzťahov alebo ako krajiny bežne prijímajúcej rozhodnutia negatívne vplývajúce na tento trend.
3. Prehodnotiť reálnosť cieľov a aj časový postup Green Dealu na úrovni Únie zohľadňujúc prístup ďalších svetových hráčov v globálnej ekonomike, umožniť zmenu smerovania prostriedkov z Fondu obnovy do oblastí zvyšovania konkurencieschopnosti.
4. Pripraviť dlhodobú energetickú stratégiu Európskej únie, zrušiť emisné povolenky zhoršujúce ekonomické podmienky na podnikanie.
5. V zásade rešpektovať vôľu spotrebiteľov a neskresľovať ekonomické zákony ich správania sa pokusmi o ich riadenie predimenzovanými zásahmi a razantne a výrazne minimalizovať nadmerné regulácie stanovované Európskou úniou.
6. Ekonomickými stimulmi podporovať rozvoj nových perspektívnych technológií.
7. Prijať reálne opatrenia na zamedzenie nelegálnej migrácie na základe objektívneho zhodnotenia dopadov doterajšieho prístupu v tejto oblasti.
8. Prezentovať jasnú predstavu o financovaní Plánu obnovy a odolnosti a napríklad aj podpory Ukrajiny a jej obnovy.
Európska komisia bola pôvodne organizáciou zabezpečujúcou administratívny chod Únie, ciele ktorej boli zamerané hlavne na podporu členských ekonomík a vzájomného obchodu členských krajín. A, samozrejme, v maximálnej miere napomôcť zachovaniu mieru v Európe. Niektoré kroky Európskej komisie však dnes vytvárajú dojem, že už má ambície byť nadnárodnou vládou s aparátom desiatok tisíc úradníkov. Odporúčame preto vláde pripraviť jasnú predstavu o postoji k nutnosti reformy Európskej únie, ktorá bude jednoznačne odrážať záujem Slovenskej republiky o členstvo v Únii, avšak v Únii snažiacej sa o zvýšenie vlastnej konkurencieschopnosti vo svete.
Predstavu o ďalšom ekonomickom vývoji v Európskej únii je možné na záver heslovite zhrnúť v krátkosti:
– deregulácia
– debyrokratizácia
– depolitizácia
To je cesta k jej ďalšiemu udržaniu sa dovnútra, ako aj k jej vonkajšej konkurenčnej schopnosti.
