Citát: L.N.Tolstoj
Slobodu nedosiahneme hľadaním slobody, ale hľadaním pravdy
Kto môže a svojim spôsobom má právo hovoriť na túto kruciálnu tému? Určite každý bez ohľadu na to akými zásadami sa v živote riadi, či aké princípy v osobnom či verejnom živote presadzuje. Kto má povinnosť hovoriť a hovoriť nahlas je ten, kto má mier v duši a svoj život postavil na takých hodnotách, ktoré posúvajú jednotlivca, národ či globálnu komunitu k nekomplikovanému riešeniu problémov súčasnosti a majú prirodzené nadanie pozrieť sa do budúcnosti, nie z pozície teoreticky ideálneho vývoja, ale so schopnosťou dešifrovať plusy a mínusy, riziká a šance a nájsť takú cestu a riešenia, ktoré nás všetkých posunú dopredu.
V akej dobe žijeme dnes na konci prvej štvrtiny 21 storočia, či prvého storočia tretieho milénia? Na jeho počiatku či na zlome tisícročí sme boli svedkami rôznych proroctiev, očakávaní, nádejí ale aj obavy čo všetko nás v rovine osobnej, rodinnej, firemnej, národno-štátnej či globálnej očakáva. Treba povedať, že my v Európe sme sa zobudili do ešte viac rozdeleného sveta. Nádej o celoeurópskej spolupráci, vzájomnej bezpečnosti sa rozplynula ešte pred začiatkom milénia konfliktom v bývalej Juhoslávii, ktorý začal začiatkom 90 tych rokov 20 storočia a svojim rozsahom sa preklopil aj do prvého decénia tohto storočia a na svojom vrchole dosiahol významný medzinárodný charakter. Obdobný vývoj mali tiež krajiny na Kaukaze a v súčasnosti konflikt na Ukrajine, ktorý z pohľadu možných rizík internacionalizácie predstavuje najnebezpečnejšie ohrozenie európskeho kontinentu. Ani jeden z uvedených konfliktov sa ani neskončil, ani neriešil adekvátnym spôsobom. Všetky pôsobia efektívne a latentne s občasnými vzplanutiami, ktoré v sebe skrývajú riziko rozsahu konfliktu na Ukrajine. Komu vadí silná zjednotená Európa, Európa bez vojen, Európa ako celistvý kontinent a kolíska demokracie, Európa ako jeden z najsilnejších nielen ekonomických, ale aj poznatkových a vedecko-výskumných kontinentov a napokon Európa ako kolíska demokracie a rozvoja? Európa mala vždy silný intelektuálny hlas, ktorý sa vedel postaviť aj proti moci a zbraniam. Sám nenachádzam odpoveď, prečo tento hlas tak výrazne zoslabol. Je to znak toho, že odumiera alebo sa bojí? Nezabúdajme na to, že to čo posúva jednotlivca, firmu, komunitu, národ či spoločnosť dopredu je intelekt. Vždy keď spoločnosť nielen vytvárala podmienky pre rozvoj intelektu, ale mu aj načúvala, tak sa hýbala dopredu, a keď ho začala potláčať či nebodaj ubíjať, tak začala upadávať, až išla do zániku. V Európe dobre poznáme helénske obdobie, rímsku ríšu, temný stredovek ukončila talianska renesancia a priemyselná revolúcia. Vždy pôsobil však aj protiprúd, ktorý sa prejavoval najmä vojnami či vzburami. Dnes máme tiež situáciu, že vojnové konflikty nielen u nás v Európe, ale prakticky na každom kontinente výrazne bránia rozvoju spoločnosti, lepšiemu životu ľudí či vzájomne výhodnej spolupráci. Hovorí sa že vojna je nástrojom duchovne či intelektuálne slabých, že vojna rieši to čo politika a diplomacia pokazila či nezvládla a že nastupuje vtedy keď rozum či intelekt sa skláňa pred zbraňami.
Dnes sme priamymi účastníkmi prevahy zbraní nad intelektom, prevahy sily nad rozumom či prevahy politiky, ktorá nemôže mať víťaza ale len porazené ľudstvo, či mladú generáciu ktorá ani nebude mať možnosť naplniť svoje predstavy a ambície. Európa svojou dnešnou politikou nebezpečne smeruje k tomu, aby sa tak ako to charakterizoval Karl Gustav Jung stala pomlčkou medzi Amerikou a Áziou.
Dámy a páni, aj u nás na Slovensku vládne intelektuálna chudoba, a preto som rád, že Hospodársky klub vytvára priestor na serióznu diskusiu o témach o ktorých sa v politike ale aj na akademickej pôde viac menej mlčí, ale ktorých vplyv na náš dnešný a budúci život môže byť osudový.
Dovoľte, aby som, tak ako som začal ukončil svoje vystúpenie citátom. Nie preto, aby som sa zaň skryl, ale aby som ukázal, že v ľudskej spoločnosti bez ohľadu na historické obdobia či geografiu je diskusia o jej budúcnosti taká stará, ako ľudstvo samé.
„Hovorím pravdu, ale nie toľko koľko by som chcel, ale toľko koľko sa odvážim. Čím som starší, tým sa odvážim viac“. Michel de Montaigne francúzsky filozof, mysliteľ a humanista 16. storočia.
