Odborné vzdelávanie: Systém duálneho vzdelávania

Systém duálneho vzdelávania je systém odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorý sa vyznačuje najmä úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania s praktickou prípravou žiakov u konkrétneho zamestnávateľa. Výučba v škole sa strieda s praktickým vyučovaním v priestoroch zamestnávateľa.

Duálne vzdelávanie založené na učebnej zmluve medzi zamestnávateľom a žiakom a zmluve o duálnom vzdelávaní medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou je spojením praktického vyučovania u zamestnávateľa s teoretickým vzdelávaním v odbornej škole. Je významným nástrojom pre znižovanie nezamestnanosti mladých ľudí, ktorej hlavnou príčinou je nesúlad medzi zručnosťami absolventov škôl a potrebami zamestnávateľov. V súčasnosti je tento nesúlad jednou z charakteristických nevýhod mladých ľudí vstupujúcich na trh práce.

Odborné vzdelávanie a príprava na povolanie systémom duálneho vzdelávania priamo u zamestnávateľa môže zohrať nezastupiteľnú úlohu v zlepšovaní tohto stavu. Je súčasne aj nástrojom pre zosúladenie počtu absolventov odborného vzdelávania v jednotlivých učebných odboroch a študijných odborov s potrebami trhu práce.

Duálne vzdelávanie – ako kombinácia teoretického vzdelávania na pôde školy a praktického odborného vzdelávania u zamestnávateľa sa v celej Európe považuje za najlepšie riešenie nezamestnanosti mladých ľudí a  je kľúčovým faktorom úspešnej hospodárskej politiky vyspelých štátov a hlavným nástrojom na znižovanie nezamestnanosti mladých ľudí. Vzorom pre väčšinu štátov, a to nielen v Európe, je nemecký systém duálneho vzdelávania.

Silné stránky duálneho vzdelávania

• Vysokokvalifikovaná pracovná sila, plynulý prechod zo vzdelávania na trh práce.
• Nadobudnutie kvalifikácie a prax priamo u zamestnávateľa.
• Osvojenie si pracovných návykov priamo vo výrobnom procese u zamestnávateľa.
• Výučba na nových technológiách priamo u zamestnávateľa.
• Zodpovednosť zamestnávateľov za praktickú časť vzdelávania.
• Vplyv zamestnávateľov na obsah odborného vzdelávania.
• Aktuálnosť odborných vzdelávacích programov a ich obsahu, možnosť flexibility v úprave.
• Overenie znalostí absolventa zamestnávateľom pri ukončovaní štúdia.
• Výber žiakov na duálne vzdelávanie priamo zamestnávateľom a prijímanie žiaka do školy so súhlasom zamestnávateľa.
• Dohľad zamestnávateľských združení nad duálnym systémom vzdelávania.
• Finančné a hmotné zabezpečenie žiaka zamestnávateľom.
• Úzka spolupráca podniku, školy a žiaka.
• Prakticky cielené učebné osnovy pre jednotlivé odbory.
• Rozvoj profesií naviazaných na potreby trhu.
• Vysoká pravdepodobnosť získania pracovnej zmluvy so zamestnávateľom.

Príležitosti duálneho vzdelávania

• Zvýšenie zamestnanosti absolventov SOŠ.
• Príležitosť pre mladých ľudí získať kvalitnú prípravu na povolanie.
• Zlepšenie úrovne odborných kompetencií a pracovnej morálky absolventov.
• Reálne pracovné, sociálne situácie a osvojenie si „firemnej kultúry“.
• Výber vhodných absolventov a ich zamestnávanie pre vlastné potreby podniku.
• Vytváranie vzdelávacích programov podľa požiadaviek a potrieb zamestnávateľov.
• Posilnenie spoločenského statusu a atraktivity remeselných povolaní – status „poctivého remesla“.
• Dobudovanie a posilnenie stavovských a profesijných organizácií a centier odborného vzdelávania a prípravy.
• Zjednotenie obsahu a náročnosti kvalifikačných skúšok, kvalifikačných úrovní.
• Záujem štátu a ochota zahraničných komôr podporiť rozvoj duálneho vzdelávania svojou vlastnou skúsenosťou.
• Zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov a Slovenska.
• Prostredníctvom dobrých príkladov postupné zapojenie zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy systémom duálneho vzdelávania.
• Vstup zamestnávateľov do zvyšovania odbornej úrovne učiteľov odborných predmetov a majstrov odbornej výchovy.

Benefity zamestnávateľa z účasti v duálnom vzdelávaní

• Zamestnávateľ podieľajúci sa na duálnom odbornom vzdelávaní má dobrú povesť a je pozitívne vnímaný svojimi partnermi a verejnosťou. V trhovo orientovanom ekonomickom prostredí je pozitívny obraz zamestnávateľa významnou konkurenčnú výhodu.
• Žiaci v duálnom systéme vzdelávania už počas obdobia odbornej prípravy vykonávajú pre zamestnávateľa produktívnu prácu, ktorá v závislosti od veku a získaných zručností a skúseností žiakov môže výrazne pokryť náklady na duálne vzdelávanie.
• Pravidelná príprava žiakov s následným prijímaním mladých ľudí do pracovného pomeru chráni zamestnávateľa proti starnutiu pracovnej sily a zaručuje vždy „čerstvý vietor“ pre kolektív zamestnancov.
• Vzdelávanie žiakov slúži tiež na udržanie vysokej úrovne kvalifikácie vlastných pracovníkov zamestnávateľa a tak spoločnosť, ktorá poskytuje vzdelávanie vždy zostáva na špici technologických inovácií. Produktivita práce technika, ktorý pracuje spolu so žiakom, sa zvýši o 10 až 20 %.
• Zamestnávateľ si duálnym vzdelávaním môže pripraviť svojho budúceho zamestnanca presne na technológie a výrobné zariadenia, ktoré využíva vo svojej podnikateľskej činnosti.
• Duálnym vzdelávaním žiakov zameraným nielen na reprodukciu svojej ľudských zdrojov ale aj pre potreby trhu práce si zamestnávateľ vytvára predpoklady pre rozvoj firmy aj nárastom počtu zamestnancov a tým je pripravený rýchlo reagovať na zvýšené požiadavky odberateľov, čo mu dáva vyššiu konkurenčnú výhody vo svojom sektore podnikania.
• Nábor kvalifikovaných odborníkov (od definovania voľného miesta až po výber kandidátov, vrátane samotnej realizácie náboru nových zamestnancov a ich zaškolenia) je časovo náročný a nákladný proces, preto duálne vzdelávanie žiakov a ich následný prechod do kolektívu zamestnancov výrazné šetrí zamestnávateľovi náklady a to predovšetkým v technicky náročných povolaniach.
• Zamestnávatelia, ktorí vzdelávajú žiakov, poznajú svojich potenciálnych budúcich zamestnancov. Ich zaradením do pracovných kolektívov sa skracuje čas potrebný na ich zoznámenie sa s prevádzkou a plynulé zaradenie do kolektívu a tiež skracuje čas potrebný na dosiahnutie požadovaného pracovného výkonu, čo znižuje náklady zamestnávateľa a naopak zvyšuje jeho výnosy.
• Pozitívny vzťah zamestnávateľa k vzdelávaniu detí zamestnancov vedie ku generačnej tradícii v povolaní, čo zamestnávateľom zaručuje plynulú obnovu pracovnej sily s vysokým podielom lojality voči zamestnávateľovi.

Benefity školy z účasti v duálnom vzdelávaní uvádzané odbornými školami v zahraničí:

• Aktívna účasť zamestnávateľa na nábore žiakov pre duálne vzdelávanie.
• Aktuálne prepojenie teoretického vzdelávanie v škole s praktickým vzdelávaním v reálnych podmienkach u zamestnávateľov.
• Zapojenie odborných pedagógov do inovačného vzdelávania u zamestnávateľa (formou inovačných školení a odborných stáži pedagógov u zamestnávateľa).
• Materiálna, technická a iná podpora odbornej výučby v škole zo strany zamestnávateľa.
• Výkon praktickej časti záverečnej alebo maturitnej skúšky u zamestnávateľa a účasť skúšajúceho zástupcu zamestnávateľa v komisii pri ukončovaní štúdia.
• Motivácia žiakov pre duálne vzdelávanie a tým aj pre teoretické vyučovanie v škole nástrojmi ako sú motivačné štipendiá štátu, podnikové štipendiá od zamestnávateľa, odmena za produktívnu prácu a ďalšie formy hmotného zabezpečenia žiaka zo strany zamestnávateľa.
• Spolupráca zamestnávateľa na aktualizácii školského vzdelávacieho programu a vzorových učebných plánov a vzorových učebných osnov pre SDV.
• Pozitívne vnímanie školy spoločnosťou.
• Odborná akceptácia školy zamestnávateľmi, zduženiami zamestnávateľov a odbornou verejnosťou.
• Pevné miesto školy v rámci siete škôl.

Benefity žiaka z účasti v duálnom vzdelávaní:

• Príprava na povolanie v reálnych podmienkach u zamestnávateľa.
• Získavanie pracovných návykov priamo počas štúdia.
• Odborné vzdelávanie s použitím najnovších technológií, zariadení a materiálov.
• Zlepšenie finančného statusu rodiny prostredníctvom motivačného štipendia, podnikové štipendia, odmeny za produktívnu prácu a iného hmotného zabezpečenia zo strany zamestnávateľa.
• Možnosť rozšíriť učebnú zmluvu o zmluvu o budúcej pracovnej zmluve alebo o pracovnú zmluvu uzatvorenú so zamestnávateľom.
• Začlenenie žiaka do pracovného kolektívu budúceho zamestnávateľa.

Skrátenie adaptačnej fázy pri nástupe do pracovného pomeru a rýchlejšie dosiahnutie pracovného výkonu s lepším mzdovým ohodnotením. Vyššia konkurenčná výhoda pre uplatnenie sa na trhu práce.