Konferencia o budúcnosti Európy je miestom na diskusiu s občanmi, ktorú vedú jej inštitúcie a ktorá by mala dospieť k záverom najneskôr na jar 2022. Konferencia podlieha trom inštitúciám, zastúpeným predsedom Európskeho parlamentu, predsedom Rady a predsedníčkou Európskej komisie, ktorí budú tvoriť jej spoločné predsedníctvo.

Na základe iniciatívy EÚ sa SOPK zapája do Konferencie o budúcnosti Európy – o budúcom usporiadaní Európskej únie. SOPK uverejňuje Vyhlásenie ku Konferencii o budúcnosti Európy, v ktorom prezentuje názory svojich členov v skrátenej forme.

V roku 2004 vstupovala Slovenská republika do EÚ s presvedčením, že v tomto spoločenstve štátov bude mať väčšie možnosti na rozvoj národnej identity, národného hospodárstva a na zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva, v porovnaní s možnosťami ktoré by mala v prípade existencie mimo tohto integračného zoskupenia. Tieto očakávania sa vo väčšej miere naplnili, netreba však zabúdať na skutočnosť, že aj Slovensko prispelo svojim vkladom do ďalšieho spolužitia s ostatnými partnermi. Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) ako organizácia reprezentujúca a zastupujúca záujmy podnikateľského sektora pripomína, že sme vložili do spoločného projektu najmä náš spotrebiteľský trh, pracovný trh s vysokokvalifikovanou pracovnou silou, vysokovýkonný priemyselný potenciál, a tiež nemalú časť našej len nedávno nadobudnutej suverenity.

Lisabonskou zmluvou sa posilnili právomoci európskych inštitúcií. Vznikajúce krízy spochybňujú pozíciu týchto orgánov ako dobrého manažéra koexistencie členských štátov. Trhliny v komunikácii a koordinácii spôsobujú najmä výzvy, ktoré atakujú EÚ zvonka.

Snaha európskej byrokracie o uniformný celoeurópsky prístup, ponúkanie univerzálnych riešení častokrát nezohľadňujúcich reálne potreby a možnosti jednotlivých členských štátov (predovšetkým v hospodárskej a sociálnej oblasti), spolu s vytvorením obrazu fiktívneho „euroobčana“, ktorého hodnoty a priority v plnej miere nekorešpondujú so žiadnym skutočným obyvateľom členského štátu EÚ, oslabujú a aj zbytočne znehodnocujú reálne úsilie o posilnenie vnútornej integrácie členských štátov EÚ vo viacerých rovinách.

Uvedomujúc si prebiehajúce krízy (najmä bezpečnostnú, migračnú a covidovú) a naliehavé výzvy (predovšetkým zelenú a digitálnu transformáciu hospodárstva), EÚ chce ukázať, že vníma obavy občanov a dokáže na ne odpovedať. Európske inštitúcie preto vyhlásili Konferenciu o budúcnosti Európy, v ktorej dávajú priestor občanom na diskusiu o výzvach a prioritách so zdôraznením kľúčovej úlohy mladej generácie.

SOPK, ktorej členské hospodárske subjekty vytvárajú 85 % HDP Slovenska, združuje veľké, stredné i malé podniky, mladých podnikateľov a odborné školy pripravujúce mladých ľudí do výrobnej sféry hospodárstva. Z výsledkov prieskumu medzi členmi, ktorý SOPK prezentovala v januári 2022 vyplynulo, že podporujú členstvo SR v EÚ, na druhej strane majú obavy z dôsledkov nie vždy racionálne a časovo adekvátneho rozhodovania v kritických situáciách.

Európska únia nezahŕňa všetky krajiny Európy a navyše nie so všetkými je podpísaná dohoda o pridružení. Názov „Konferencia o budúcnosti Európy“ je treba považovať za nenáležitý, keďže táto iniciatíva bola spustená v rámci EÚ a zúčastniť sa jej môžu iba občania EÚ. Preto sa naše podnety koncentrujú iba na politiky EÚ, nie na Európu ako celok.

Pri zohľadnení pozitív a negatív európskej integrácie za obdobie od vstupu Slovenska do EÚ po súčasnosť a berúc do úvahy názory svojich členov, SOPK prezentuje svoje stanovisko k nasledovným témam Konferencie o budúcnosti Európy:

SILNEJŠIE HOSPODÁRSTVO, SOCIÁLNA SPRAVODLIVOSŤ A ZAMESTNANOSŤ

  1. Jednotný trh EÚ je pre podnikanie a obchod významným výdobytkom, ktorého piliere sa nemôžu oslabovať, lebo poskytuje podnikateľským subjektom dodávateľský a odbytový trh s mnohými smermi rozvoja na makro- a tiež mikroúrovni. Pre vonkajšiu, globálnu konkurencieschopnosť jednotného trhu považujeme za dôležité udržať aj jeho vnútornú konkurencieschopnosť, v rámci ktorej je potrebné zachovať hospodársku súťaživosť medzi členskými štátmi a zbytočne ju neutlmovať jednotnou výškou minimálnej mzdy a rovnakými sadzbami daní.
  2. Energetické a surovinové vstupy do výroby sú významnou nákladovou položkou, ktorá doteraz prispievala ku udržaniu konkurencieschopnosti európskych výrobcov. V energetickej a surovinovej politike je potrebné/aj naďalej uplatňovať koncept kontinentálnej spolupráce Východ – Západ a podporovať dlhodobé dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ktoré majú stabilizačný vplyv na dodávky a ceny energetických a surovinových vstupov. Zároveň je nevyhnutné v maximálnej miere eliminovať vplyv špekulatívnych obchodov na príslušných burzách.
  3. Regionálna nerovnosť je stále skutočnosťou, a to dokonca s rastúcou tendenciou prehlbovania sa v dôsledku nedostatku vhodných pracovných príležitostí, alebo príležitostí vôbec. Podpora z EÚ do takto postihnutých regiónov by mala byť nasmerovaná aj pre hospodárske subjekty vytvárajúce pracovné miesta s vyššou kvalifikáciou alebo pre také subjekty, ktoré zvýšia kvalifikáciu nízko kvalifikovanej pracovnej sily. Model, keď nízka cena pracovnej sily je základným investičným stimulom, je nutné čo najskôr nahradiť sofistikovanejšími kritériami.
  4. Vedomie spolupatričnosti a rovnocennosti v občianskej rovine treba posilniť aj prostredníctvom požiadaviek na produkciu potravín a spotrebných tovarov rovnakej kvality naprieč celou EÚ.

KLIMATICKÉ ZMENY A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

  1. Pri rešpektovaní existencie globálneho otepľovania je treba komplexne zhodnotiť situáciu a rozlišovať, ktoré zmeny zapríčiňuje prirodzený vývoj planéty (resp. vývoj v rámci slnečnej sústavy) a za ktoré je zodpovedný človek. Treba sa zamerať na negatívne dopady ľudskej aktivity. Prijaté opatrenia majú byť založené na reálnych možnostiach EÚ, ktoré nebudú výrazne znižovať konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. Dôraz na postupné znižovanie uhlíkovej stopy naprieč celou EÚ je potrebné uplatňovať s reálnym a nie utopickým scenárom. Zároveň je potrebné sa zamerať aj na dlhodobé zaradenie zemného plynu a jadrovej energie medzi udržateľné a ekologicky priateľské/zelené zdroje energie.
  2. Pri zavádzaní nových nevyskúšaných technológií presadzujeme opatrný a racionálny prístup. V tomto rámci je nutné prehodnotiť aj ambiciózny plán ukončenia výroby osobných áut, kamiónov, inej stavebnej techniky a agrotechniky s dieselovým a benzínovým motorom (v ktorých vývoji má EÚ konkurenčnú výhodu) a úplného prechodu na elektromobily, a to aj z ohľadom na časovú náročnosť vybudovania siete nabíjacích staníc v rámci EÚ.

ZDRAVIE

  1. Zdravotná starostlivosť musí zostať národnou verejnou službou, nie predmetom dosahovania ziskov (s výnimkou nadštandardných služieb). Zároveň by sme privítali zadefinovanie rozsahu garantovanej základnej zdravotnej starostlivosti v národnej legislatíve.
  2. Úlohu orgánov EÚ vidíme v oblasti harmonizácie legislatívy členských štátov EÚ. Pozitívnu úlohu by EÚ mala zohrať aj pri zabezpečení vzájomného uznávania a časového zosúladenia platnosti určitej zdravotnej dokumentácie medzi členskými štátmi pri zachovaní pravidiel GDPR.

EÚ VO SVETE

  1. Spoločné stanovisko členských krajín je možné prezentovať na pôde nadnárodných a multilaterálnych organizácií, v prípade ak dôjde ku konsenzu členských krajín, nie na základe rozhodnutia administratívy EÚ.
    Je potrebné vylúčiť, aby orgány EÚ reprezentovali zahraničnú politiku jednotlivých členov, bilaterálne vzťahy majú zostať v réžii národných štátov.
  2. V rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky očakávame rozhodnejšie angažovanie sa EÚ v pozícii aktívneho negociátora a mediátora s cieľom predchádzať destabilizácii „horúcich teritórií“.
  3. Nedostatočnú ochranu vonkajších hraníc EÚ považujeme za jav, ktorý znižuje prestíž EÚ vo svete, komplikuje vnútornú bezpečnostnú situáciu.
  4. Za ohrozenie stabilného vývoja EÚ považujeme aj prijatie krajín, ktoré nebudú ekonomicky, spoločensky a sociálne pripravené na členstvo v EÚ.

HODNOTY A PRÁVA, PRÁVNY ŠTÁT A BEZPEČNOSŤ

  1. Ochranu tradičných hodnôt rodiny a spoločnosti považujeme za stabilizačný prvok ďalšieho vývoja našej spoločnosti. Rôznorodosť a pestrosť musia mať svoje hranice a nemožno brať pod ochranu akúkoľvek názorovú alebo náboženskú menšinu, ak táto nerešpektuje hodnoty a tradície miestnej populácie. Treba predchádzať vzniku a existencii menšinových enkláv, ktoré nie sú ochotné dodržiavať zákony príslušného štátu. Je potrebné si uvedomiť, že najvyššiu mieru ochrany osobných práv jednotlivca dosiahneme dodržiavaním rovnakých práv a povinností pre všetkých bez ohľadu na ich názory, náboženstvo, orientáciu a osobné presvedčenie.
  2. Považujeme za správne a spravodlivé, aby inštitúcie EÚ rešpektovali prednosť národného práva v oblastiach, kde národné štáty neodovzdali časť svojej suverenity orgánom EÚ. Keďže integrácia je dobrovoľný zväzok, inštitúcie EÚ majú chrániť záujmy členov. Z viacerých prijatých legislatívnych opatrení cítiť lobbing silných štátov alebo firiem, na čo doplácajú iné firmy ako aj niektoré členské štáty.
  3. Vysokú administratívnu a finančnú náročnosť fungovania všetkých inštitúcií EÚ vnímame negatívne. Vyslovujeme preto požiadavku na prehodnotenie ekonomickej efektívnosti existujúceho modelu fungovania inštitucionálnej bázy EÚ, ako aj racionálne znížiť počet členov EP, pri zachovaní pomeru hlasov jednotlivých členských štátov. Zároveň odporúčame zachovať takto upravený celkový počet členov EP aj po prípadnom pristúpení ďalších krajín do EÚ.

DIGITÁLNA TRANSFORMÁCIA
Oblasť digitalizácie a IT patrí k príjmovo atraktívnym oblastiam. Napriek tomu sa v celoeurópskom meradle eviduje nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. V záujme napĺňania rastúceho dopytu po odborníkoch v tejto oblasti odporúčame podporiť záujem mladých ľudí o štúdium STEM predmetov a iniciovať vznik tvorivej spoločnosti pre súčasné a budúce očakávané smery rozvoja priemyselných odvetví, ktoré budú zabezpečené financiami vo všetkých cykloch.

MIGRÁCIA

  1. Zo strany inštitúcií EÚ požadujeme zaujať rozhodné záporné stanovisko k ilegálnej imigrácii a zachovať kompetencie národných štátov, ktoré jediné dokážu posúdiť dopady nekontrolovateľného prúdu imigrantov často z iného kultúrneho a civilizačného prostredia, na ekonomickú, sociálnu a politickú stabilitu vo vnútri krajiny.
  2. Európske inštitúcie by mali mať, v prípade potreby, nastavený systém automatického aktivovania mechanizmu finančnej a personálnej podpory členských krajín EÚ pri ochrane vonkajšej hranice. Očakávame, že by sa orgány EÚ mali zdržať akejkoľvek podpory tých síl, ktorých aktivity v krízových oblastiach povedú k podnecovaniu masovej emigrácii, ako aj dôsledne trestne stíhať prevádzačov na súši i na mori.
  3. V oblasti legálnej imigrácie podporujeme imigráciu vysoko vzdelaných kapacít s ponukou podpory vedecko-výskumnej činnosti vo všetkých oblastiach.

VZDELÁVANIE, KULTÚRA, MLÁDEŽ A ŠPORT

  1. Za veľmi užitočné považujeme posilnenie prakticky orientovaného vzdelávania (ako príklad uvádzame: formy duálneho vzdelávania vo firmách) na úrovni stredoškolského, vysokoškolského i terciárneho.
  2. Z úrovne EÚ by sme privítali spustenie programu, ktorý by stimuloval vznik inovačných centier a start-upov, do ktorých by sa pridružili univerzity svojimi projektmi či výskumnými úlohami, do ktorých by zapojili svojich najlepších študentov.
  3. Okrem podnikov a odborných škôl existuje v systéme duálneho vzdelávania aj tretie miesto vzdelávania, tzv. triálne vzdelávanie: medzipodnikové strediská odborného vzdelávania, ktoré môžu byť prepojené aj s vysokými školami. Preberajú obsah odbornej prípravy, ktorý špecializované alebo malé a stredné podniky nedokážu alebo nemôžu úplne pokryť. Rozšírenie tohto modelu by bolo potrebné podporiť z úrovne EÚ aj finančnými stimulmi.

Podnety SOPK podľa jednotlivých predpísaných tém v plnom znení, v akom budú vložené na platformu konferencie:

Stabilizácia dodávok a cien energetických nosičov
Súčasná politika EK a  EP spôsobuje faktické znižovanie konkurencieschopnosti výrobcov v EÚ krátkozrakou a ideologicky zaťaženou politikou najmä v oblasti energetiky. Namiesto uplatňovania konceptu kontinentálnej spolupráce Východ-Západ a podpore dlhodobých dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré majú stabilizujúci účinok na dodávky a ceny, ponecháva túto sféru na živelný trh, najmä pri komoditách ako je zemný plyn a elektrická energia. To sa týka aj trhu s emisnými kvótami. Vývoj cien komodít je potom z krátkodobého hľadiska nevyspytateľný, aj vďaka prítomnosti špekulantov na daných aukciách a trhoch.

Odporúčania:

  1. Politika v tejto oblasti má byť zameraná na stabilizáciu dodávok a cien prostredníctvom dlhodobých kontraktov, najmä pre zemný plyn a elektrickú energiu, ako základného nástroja rozvoja a konkurencieschopnosti ekonomiky.
  2. Preferovanie kontraktov na dodávky elektriny v reťazci výrobca-distribútor-spotrebiteľ bez sprostredkovania na burze. Spotové trhy majú byť len doplnkovým spôsobom obstarávania energií.
  3. Zameranie sa na hľadanie spôsobov využitia existujúcich skládok odpadu ako doplnkového energetického zdroja budúcnosti.
  4. Nástrojom stabilizácie cien energií, teda aj výrobnej sféry, môže byť zníženie dane a prípadne aj oslobodenie od dane nosičov energie, ktoré sa používajú vo výrobe (nie v prípade, ak sa používa ako vstupná surovina).

Zaľudňovanie nízko rozvinutých regiónov
Regionálna nerovnosť je historickým dedičstvom, ktorú sa nielenže nedarí znižovať, ale dochádza dokonca k jej ďalšiemu prehlbovaniu. V dôsledku nedostatku vhodných pracovných príležitostí, alebo príležitostí vôbec, v znevýhodnených oblastiach nastáva v čoraz väčšej miere odliv mozgov a mladých ľudí, ktorí sa po ukončení štúdia nevracajú do svojich regiónov.

Odporúčania:

  1. Podpora z EÚ do takýchto regiónov by mala byť určená aj pre hospodárske subjekty, ktoré vytvárajú pracovné miesta s vyššou kvalifikáciou, alebo pre také subjekty, ktoré zvýšia kvalifikáciu nízko kvalifikovanej pracovnej sily.
  2. Model, keď nízka cena pracovnej sily je základným investičným stimulom je nutné čo najskôr nahradiť sofistikovanejšími kritériami.
  3. Ak v takom regióne nie je dostatok pracovných miest v priemysle, podporovať ich vznik vo sfére služieb, najmä v rozvoji cestovného ruchu využívajúc prírodný, historický a kultúrny potenciál danej oblasti.

Konkurencia vnútri EÚ ako predpoklad posilnenia globálnej konkurencieschopnosti
Jednotný trh EÚ je pre podnikanie a obchod významným výdobytkom, ktorého piliere sa nemôžu oslabovať, lebo poskytuje podnikateľským subjektom dodávateľský a odbytový trh s mnohými smermi rozvoja na makro- a tiež mikroúrovni.

Pre vonkajšiu, globálnu konkurencieschopnosť jednotného trhu považujeme za dôležité udržať jeho vnútornú konkurencieschopnosť

Odporúčania:

  1. Udržiavať hospodársku súťaživosť medzi členskými krajinami EÚ. Nelikvidovať ju napr. jednotnou výškou minimálnej mzdy, rovnakými sadzbami daní a pod. Ponechanie určitej voľnosti pre vzájomnú súťaž medzi členmi je podľa nás predpokladom konkurencieschopnosti EÚ v globálnom meradle.
  2. Vedomie spolupatričnosti a rovnocennosti v občianskej rovine je potrebné zabezpečiť požiadavkami na produkciu potravín a spotrebných tovarov rovnakej kvality v rámci vnútorného trhu EÚ.
Klimatické zmeny – realizmus namiesto utópie
Klimatické zmeny sú kombináciou nezávislých prírodných cyklov (napr. zmena sklonu zemskej osi), udalostí (napr. sopečná činnosť) a  vplyvov činnosti človeka. Pri rešpektovaní existencie globálneho otepľovania treba rozlišovať, ktoré zmeny zapríčiňuje prirodzený vývoj planéty (resp. vývoj v rámci slnečnej sústavy) a za ktoré je zodpovedný človek. Prioritne sa treba zamerať na negatívne účinky ľudskej aktivity.

Odporúčania:

  1. V rámci politík EÚ v oblasti životného prostredia treba uplatniť komplexný pohľad na procesy klimatických zmien a prijať opatrenia založené na reálnych možnostiach EÚ, neznižujúcich konkurencieschopnosť európskej ekonomiky, jej dlhodobú ekonomickú a sociálnu udržateľnosť.
  2. Dôraz na postupné znižovanie uhlíkovej stopy v EÚ je potrebné uplatňovať s reálnym a nie utopickým scenárom, s prihliadnutím na akceptovateľné náklady na tento proces a udržanie konkurencieschopnosti ekonomiky EÚ v porovnaní s inými priemyselnými časťami sveta.
  3. Zaradiť zemný plyn a jadrovú energiu medzi udržateľné a zelené zdroje energie.
  4. Voliť opatrnosť pri zavádzaní nových nevyskúšaných technológií. V kontexte uvedeného navrhujeme reálne prehodnotenie ambiciózneho plánu ukončenia výroby osobných áut, kamiónov, inej stavebnej techniky a agrotechniky s dieselovým  a benzínovým motorom (v ktorých vývoji má EÚ konkurenčnú výhodu) a úplný prechod na elektromobily, z ohľadom na časovú náročnosť vybudovania siete nabíjacích staníc v EÚ.
Zdravotná starostlivosť musí zostať verejnou službou

Udržanie zdravia človeka a prinavrátenie zdravia je nákladovou položkou v osobných, rodinných, aj štátnych financiách.
Odporúčania:

  1. Základná zdravotná starostlivosť musí zostať národnou verejnou službou, nie predmetom dosahovania ziskov. Model ziskovosti je možné uplatňovať iba doplnkovo, pre nadštandardné služby.
  2. Zároveň je potrebné v národnej legislatíve definovať rozsah garantovanej základnej zdravotnej starostlivosti.
  3. Úlohu orgánov EÚ vidíme v oblasti harmonizácie dotknutej legislatívy členských štátov.
  4. Pozitívnu úlohu by EÚ mala zohrať pri zabezpečení vzájomného uznávania a časového zosúladenia platnosti určitej zdravotnej dokumentácie medzi členskými štátmi pri zachovaní pravidiel GDPR.
Úlohy spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

Európsku úniu vnímame ako ekonomické integračné zoskupenie nezávislých štátov so spoločnou vonkajšou hranicou.
Nedostatočná ochrana vonkajších hraníc znižuje prestíž EÚ vo svete a komplikuje vnútornú bezpečnostnú situáciu.
Za ohrozenie EÚ považujeme aj prípadné prijatie krajín do EÚ, ktoré nebudú ekonomicky, spoločensky a sociálne na členstvo v EÚ pripravené.
Odporúčania:

  1. Spoločné stanoviská členských krajín je možné prezentovať na pôde nadnárodných a multilaterálnych organizácií, len v prípade konsenzu členských krajín, nie na základe rozhodnutia administratívy EÚ.
  2. Treba vylúčiť, aby orgány EÚ reprezentovali zahraničnú politiku jednotlivých členov, bilaterálne vzťahy majú zostať v réžii národných štátov.
  3. V rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky očakávame rozhodnejšie angažovanie sa EÚ v pozícii aktívneho negociátora a mediátora s cieľom predchádzať destabilizácii „horúcich teritórií“ a následne vyvolanej migrácii. Zahraničná politika EÚ by mala byť zameraná na neutralizovanie „horúcich zón“ s uprednostnením ekonomickej „spolupráce“ pred vojenskou.
Ochrana tradičných hodnôt rodiny a spoločnosti

V EÚ sa presadili rozličné liberálne názory, žiaľ aj na legislatívnej úrovni, ktoré potláčajú morálne a mravné hodnoty celých generácií, a ktoré majú za následok rozklad rodiny a spoločnosti na mikroúrovni.

Ochrana tradičných hodnôt je stabilizačným prvkom ďalšieho vývoja spoločnosti. Rôznorodosť a pestrosť musia mať svoje hranice a nemožno brať pod ochranu akúkoľvek názorovú alebo náboženskú menšinu, ak táto nerešpektuje hodnoty a tradície miestnej populácie. Treba predchádzať vzniku a existencii menšinových enkláv, ktoré nie sú ochotné dodržiavať zákony príslušného štátu.

Najvyššia miera ochrany osobných práv jednotlivca sa dá dosiahnuť iba dodržiavaním rovnakých práv a povinností pre všetkých, bez ohľadu na ich názory, náboženstvo, orientáciu a osobné presvedčenie.

Rešpektovať rozdelenie kompetencií, znižovať nákladovosť inštitúcií EU

Inštitúcie EÚ musia rešpektovať prednosť národného práva v oblastiach, kde národné štáty neodovzdali časť svojej suverenity orgánom EÚ. Keďže integrácia je dobrovoľný zväzok, inštitúcie EÚ majú chrániť záujmy členov. Z viacerých prijatých legislatívnych opatrení cítiť lobbing silných štátov alebo firiem, na čo doplácajú tak firmy ako aj niektoré členské štáty. Ďalším negatívom je vysoká administratíva a finančná náročnosť fungovania všetkých inštitúcií EÚ.

Odporúčanie:

  1. Racionálne znížiť celkový počet členov EP, pri zachovaní pomeru hlasov jednotlivých členských štátov. Zároveň odporúčame zachovať takto upravený celkový počet členov EP aj po prípadnom pristúpení ďalších krajín do EÚ.
  2. Prehodnotiť ekonomickú efektívnosť existujúceho modelu fungovania inštitucionálnej bázy EÚ.
Vznik tvorivej spoločnosti a podpora mladých v štúdiu IT odborov

Oblasť digitalizácie a IT patrí k príjmovo atraktívnym oblastiam. Napriek tomu sa v celoeurópskom meradle eviduje nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. V záujme napĺňania rastúceho dopytu po odborníkoch v tejto oblasti odporúčame:

  1. Podporiť záujem mladých ľudí o štúdium STEM predmetov a ich kariérne uplatnenie v IT oblasti.
  2. Iniciovať vznik tvorivej spoločnosti, pre súčasné a budúce očakávané smery rozvoja priemyselných odvetví, (v cykle výskum, vývoj, inovácie, technológie, výroba), ktoré budú zabezpečené financiami vo všetkých cykloch.
Rozhodné nie ilegálnej imigrácii, zachovanie kompetencií národných štátov

Migrácia sa z hľadiska legality rozlišuje ako legálna a ilegálna migrácia, z hľadiska teritoriálneho za migráciu v rámci členských štátov EÚ a za imigráciu z tretích krajín. V predchádzajúcich rokoch sme sa stretli s rozdielnym postojom a prístupom jednotlivých členov EÚ k ilegálnej imigrácií z tretích krajín. Niektorí vládni predstavitelia členských štátov priamo vyzývali k narušovaniu vonkajších hraníc EÚ a k porušovaniu schengenských pravidiel. V dôsledku toho došlo k zvýšeniu kriminality, vrátane násilnej, v tranzitných a cieľových krajinách ilegálnych imigrantov.

Odporúčania:

  1. Imigračná politika musí zostať v kompetencii jednotlivých členských štátov, iba tie vedia posúdiť dopady nekontrolovateľného prúdu imigrantov z často iného kultúrneho a civilizačného prostredia na ekonomickú, sociálnu a politickú stabilitu vo vnútri krajiny.
  2. Európske inštitúcie by mali mať, v prípade potreby, nastavený systém automatického aktivovania mechanizmu finančnej a personálnej podpory členských krajín EÚ pri ochrane vonkajšej hranice.
  3. Orgány EÚ mali zdržať akejkoľvek podpory tých síl, ktorých aktivity v krízových oblastiach povedú k podnecovaniu masovej emigrácii, ako aj dôsledne trestne stíhať prevádzačov na súši i na mori.
  4. V oblasti legálnej imigrácie podporovať imigráciu vysoko vzdelaných kapacít s ponukou podpory vedecko-výskumnej činnosti vo všetkých oblastiach.
Prakticky orientované vzdelávanie na stredných školách a univerzitách

Pri zohľadnení aktuálneho stanu na trhu práce považujeme za jeden z najväčších problémov jeho negatívneho vývoja slabé prepojenie medzi vzdelávacím procesom a reálnymi potrebami praxe.

Odporúčania:

  1. Posilniť úlohu prakticky orientovaného vzdelávania (podľa vzoru duálneho vzdelávania vo firmách) na úrovni stredoškolského, vysokoškolského i terciárneho vzdelávania.
  2. Z úrovne EÚ spustiť program, ktorý by stimuloval vznik inovačných centier a start-upov, do ktorých by sa zapojili univerzity (so svojimi vedeckými kapacitami a študentmi) takým spôsobom, že by sa uchádzali o podporu dotácií z EÚ svojimi projektami, či výskumnými úlohami. Projekty by odrážali potreby regiónov, napr. z hľadiska využitia miestnych obnoviteľných zdrojov energie, resp. by dokázali využiť potenciál miestnych malých a stredných podnikateľov.
  3. Okrem podnikov a odborných škôl existuje v systéme duálneho vzdelávania aj tretie miesto vzdelávania tzv. triálne vzdelávanie: medzipodnikové strediská odborného vzdelávania, ktoré môžu byť prepojené aj s vysokými školami. Preberajú obsah odbornej prípravy, ktorý špecializované alebo malé a stredné podniky nedokážu alebo nemôžu úplne pokryť. Rozšírenie tohto modelu je potrebné podporiť z úrovne EÚ aj finančnými stimulmi.