Keď sledujeme médiá, obľúbené a populárne sociálne siete a dokonca aj vystúpenia verejných činiteľov, tak si uvedomujeme, ako veľmi sú vzdialení od každodennej reality. Od toho, čo je jedným z predpokladov nášho úspešného života, a to je ekonomická činnosť človeka, podnikov a spoločnosti ako celku. Odtrhnutosť od reality je typická pre súčasnú dobu. Vytváranie iluzórneho bezstarostného pocitu prežitia života bez obetí a námahy nás robí zraniteľnými a často menej odolnými voči každodenným výzvam. Veci, ktoré berieme ako samozrejmé, však takými prestávajú byť, keď dochádza k narušeniu ich funkčnosti, a tým aj efektívnosti.

Súčasná celosvetová pandemická situácia veľmi zmenila všetky oblasti nášho osobného, spoločenského, ale aj ekonomického života. Viaceré zmeny pociťujeme bezprostredne a majú aj okamžitý efekt. Iné sa prejavujú postupne a ich dopad sa ukáže v stredno- či dlhodobom horizonte. Môžu byť pozitívne i negatívne. Pozitívne, keď upriamia našu pozornosť na tie stránky nášho života, ktoré sme zanedbávali alebo ich riešenia odkladali, a výsledkom bude nová kvalita. Na druhej strane zmeny môžu odhaliť silu či slabosť nášho intelektuálneho potenciálu a schopnosť prijímať efektívne riešenia. To je ich negatívny efekt.

Každá kríza, a my dnes prechádzame vážnou krízou v mnohých oblastiach života, odhaľuje schopnosť jedinca, kolektívu a spoločnosti tak na národnej, ako aj globálnej úrovni nielen nájsť východiská, ale najmä riešenia do budúcnosti. Naša budúcnosť jednoznačne bude iná, nikdy sa nevrátime tam, kde sme sa pred pandémiou symbolicky zastavili. Aká bude, o tom musíme rozhodnúť my ako jedinci, spoločnosť, štát a globálne spoločenstvo ako celok.

Aká je súčasná pozícia Slovenska v kontexte pandémie, ale aj zásadných zmien spoločenského a ekonomického vývoja? Nie dobrá. To, čo najviac vplýva na spoločenské a ekonomické prostredie, je výrazná absencia kredibility v mnohých oblastiach nášho života. Bez základnej dôvery v rozhodnutia na všetkých úrovniach nie je možné zabezpečiť správne smerovanie krajiny. V krajine dnes nie je relevantná sila požívajúca elementárnu dôveru ľudí, čo plne platí na celé politické spektrum, ako aj na absentujúce intelektuálne zázemie.

Ekonomická mikrosféra je viac-menej odkázaná sama na seba bez efektívne fungujúcich štátnych štruktúr. Rýchlo sme sa uspokojili s čiastkovými dobrými výsledkami slovenského priemyslu a ešte rýchlejšie rušíme podporné schémy na ich udržanie. Zabúdame pritom, že oživovanie ekonomiky je po druhej vlne pandémie stále pomalé, a to nehovoríme o sektore služieb, ktorý sa stále nespamätal z pandemického šoku, ale ani o stavebníctve či poľnohospodárstve. Finančná a kapitálová vybavenosť slovenských firiem je veľmi labilná, čo znemožňuje ich stabilizáciu a už vôbec nevytvára predpoklady na ich rozvoj v nových podmienkach.

Neistota z hľadiska ďalšieho vývoja pandemickej situácie by mala byť motívom nielen na udržanie podporných schém, ale aj ich zdokonalenie a rozvoj. Z domácich negatívnych faktorov treba brať do úvahy najmä zlú situáciu na trhu práce. Nerovnomerne sa vyvíjajúci pomer medzi vyšším tempom rastu minimálnej a priemernej mzdy voči rastu produktivity práce. Rast cien materiálnych a energetických vstupov, ako i globálne narušenie dodávok napr. polovodičov, čipov a ďalších produktov s priamym dopadom na rast ich cien. Všetky tieto faktory spolu so zmenami na globálnych trhoch ohrozujú konkurenčnú schopnosť slovenskej ekonomiky s finálnymi dopadmi na sociálnu a spoločenskú sféru. Slovensko je už dlhodobo ohrozené v dvoch oblastiach: vzdelávanie a priepastné regionálne rozdiely. Pandémia túto situáciu ešte viac vyhrotila a riešenia v obidvoch oblastiach sú v nedohľadne.

Toto sú témy, ktoré by mali byť v centre pozornosti od miestnej cez regionálnu až po celoštátnu úroveň. Tieto témy sa musia stať prioritou aj na úrovni Európskej únie, ak chceme zastaviť postupný pokles jej podielu na globálnej ekonomike i globálnom obchode. Z podstaty sa dlhodobo nedá žiť a nižšia dynamika rozvoja sa nutne prejaví aj na životnej úrovni.

Je preto nevyhnutné zastaviť rozdeľovanie spoločnosti a začať hľadať témy, ktoré nás spájajú a súčasne riešia tie oblasti nášho života, ktoré sú existenčné. Rozdelená a medzi sebou bojujúca spoločnosť stráca nielen dynamiku, ale aj svoju perspektívu.

Spojenie slobody, zodpovednosti, odbornosti, profesionality, vzájomného rešpektu a úcty je tá cesta, ktorou musíme ísť, ak chceme zvládnuť súčasnú neľahkú situáciu a zabezpečiť perspektívu osobnú, firemnú aj celospoločenskú.

 

Peter Mihók
predseda SOPK