Veľa som rozmýšľal nad tým, čo dnes povedať, na čo sa zamerať a najmä, ako hľadať východiská z dnešnej z rôznych pohľadov komplikovanej situácie. Zložitosť dnešnej doby sa prejavuje v rovine osobnej, firemnej, regionálnej, štátnej, európskej či globálnej. Väčšinou, a nie je to len špecifikum Slovenska, sa viac zameriavame na dôsledky, nie na príčiny dnešného stavu. Pritom už starí Rimania jasne definovali takýto stav – Sublata causa tollitur effectus – Keď sa odstráni príčina, zmizne aj následok.
Aké sú teda príčiny dnešného stavu vo svete, Európe a u nás na Slovensku? Začnem globálnou rovinou, lebo ona má či priamy, alebo nepriamy dopad na situáciu u nás doma. Uplynulé desaťročia sme boli svedkami javu, ktorý sme nazvali globalizácia. Svet sme charakterizovali ako globálnu dedinu (global village) a podľahli sme ilúzií, že globalizácia automaticky vyrieši problémy chudoby, hladu, zlepší zdravotnú situáciu, zníži priepastné rozdiely vo svete a cenovo sprístupní tovary dennej spotreby všetkým vrstvám občanov planéty. Globalizácia však nebola riadená a usmerňovaná spoločenskými záujmami, ale prakticky úplne kontrolovaná silnými nadnárodnými finančnými a priemyselnými korporáciami a ošetrovala najmä ich záujmy, ich vyššie zisky. Došlo k ďalšej výraznej koncentrácii kapitálu úzkej skupiny najbohatších a zvýšeniu priepasti medzi bohatstvom a chudobou vo svete a k deštrukcii malého a stredného stavu a podnikania. Vyspelé krajiny, najmä západného sveta, videli v globalizácii upevnenie svojho postavenia, pretože väčšina globálnych firiem pochádza práve z týchto krajín. Z presunu výroby, lacnej pracovnej sily, zvýhodnených daňových mechanizmov získavali dodatočné zdroje na vlastný rozvoj či sociálny systém. Zabudli však na jeden faktor, že presunom výroby najmä do krajín juhovýchodnej Ázie sa v týchto krajinách kreuje aj technicky a intelektuálne vyspelá generácia, ktorá sa chopila svojej šance a presmerovala hlavné ťažisko svetovej ekonomiky do ázijsko-pacifickej oblasti s obrovským podielom na svetovom obyvateľstve, veľkých stále ešte nenasýtených trhoch a dnes aj silným finančným, vojenským a politickým kapitálom.
Čiže to, čo dnes zažívame, je prechod do multipolárneho sveta, v ktorom západná civilizácia stráca dominanciu, jej podiel na svetovej ekonomike a politike klesá. V súčasnosti sa vytvárajú nové pozície v nastupujúcom multipolárnom systéme. Súčasné medzinárodné napätie vrátane Ukrajiny je súčasťou tohto prepólovania a vybojovania si svojich pozícií v novom hodnotovom, politickom, finančnom či ekonomickom systéme. Nepriateľstvo vo veľkej miere je nielen prejavom nenávisti, ale aj, a možno najmä, neschopnosti žiť v tomto multipolárnom prostredí v zhode.
Európa hrala v celých moderných dejinách sveta významnú úlohu, vo veľkej miere vytvárala dejiny súčasného sveta, a to tak v pozitívnom, ako aj negatívnom zmysle slova. Európa je kolískou toho, čo dnes nazývame západnou civilizáciou a demokraciou. Súčasne však expandovanie európskych mocností na iné kontinenty malo aj svoje tienisté stránky v likvidácii ich autentických kultúr a v politickom či ekonomickom podmaňovaní iných civilizácií s cieľom ich následnej exploatácie. Tou najtemnejšou stránkou európskej histórie je séria vojnových konfliktov na našom kontinente, ktorá vyvrcholila v 20. storočí dvoma svetovými vojnami a ich dôsledkom bolo postupné, avšak kontinuálne oslabovanie vplyvu Európy v globálnom meradle. Ich finálnym dôsledkom bol rozpad koloniálnej ríše rozhodujúcich európskych krajín.
Tým mementom, ktorý si uvedomili otcovia myšlienky nutnosti európskej spolupráce formou postupnej integrácie, bola a je skutočnosť, že vojny Európu nielenže oslabovali, ale aj porážali. Toto platí v plnej miere aj dnes. Myšlienka európskej integrácie, ktorá aj mňa osobne dodnes oslovuje, je cesta k celoeurópskej spolupráci, symbolicky spolupráca od Atlantiku po Ural, a nie vytváranie nových blokov či novej železnej opony.
S touto filozofiou vstupovalo v roku 2004 Slovensko do Európskej únie, s touto filozofiou som aj ja osobne viedol hneď po vzniku Slovenskej republiky úspešné rokovania o Asociačnej dohode medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami. Dnes je samotná Európska únia na rázcestí, či pokračovať v tom, čo vo svojej podstate predstavuje integrácia suverénnych krajín, alebo ísť cestou vytvárania nadnárodných štruktúr s postupným obmedzovaním štátnej suverenity jednotlivých členských krajín. Práve nejednotnosť názorov v tejto kľúčovej oblasti vytvára rôzne pnutia vo vnútri Európskej únie, nekonzistentnosť v oblasti rozhodovacích procesov a vo finále nejednotnosť pri prijímaní rozhodnutí, čo vo finále celú integráciu oslabuje a znižuje jej váhu vo svetovej ekonomike. Osobne som zástancom skvalitňovania integračných procesov bez ďalšej politizácie a rozširovania nadnárodných štruktúr.
Slovenská republika sa zrodila ako súčasť geopolitických zmien bez významnejších skúseností v oblasti vlastnej štátnosti a riadenia domácich či zahraničnopolitických atribútov svojej existencie. Toto výrazne ovplyvnilo najmä politickú dimenziu uplynulých 30 rokov samostatnej Slovenskej republiky. Čo je ešte horšie, kvalita politickej reprezentácie namiesto toho, aby sa zlepšovala, degraduje. S novými fenoménmi dnešnej spoločnosti, ako sú sociálne siete, digitalizácia, cyber security, informačné a dezinformačné vojny, sa ťažko vyrovnávajú aj krajiny s dlhou históriou štátnosti. Absentujú profesionálne štruktúry politický strán, vrátane tých, ktoré sa považujú za kľúčové. Zo strán sa stali „one man show“ štruktúry, kde absentuje základný pocit zodpovednosti a udržateľnosti rozvoja krajiny. Pocit prevzatia moci je silnejší ako pocit rešpektu voči vlastnej krajine a jej občanom. Súčasný volebný systém vytvoril v parlamente cirkus bez výraznejších osobností s vlastným názorom. Pre mňa ako občana je ponižujúce, keď vidím, ako šéfovia parlamentných zoskupení ukazujú palec hore alebo dole, aby skupiny ich bezprávnych poslancov vedeli, ktoré tlačidlo majú v danom momente stlačiť. To už nie je demokracia, to je partokracia najhrubšieho zrna. Takto vyspelá spoločnosť predsa nemôže fungovať.
Dovoľte mi na záver povedať, čo my, ktorí pôsobíme v oblasti podnikania, čo my ako podnikateľská inštitúcia môžeme v tejto situácii robiť. Vychádzam pritom zo skutočnosti, že žijeme a pôsobíme v právnom prostredí, ktoré aj definuje našu pozíciu v spoločenskom a ekonomickom prostredí Slovenskej republiky. My musíme v prvom rade obhajovať a presadzovať záujmy našich členov a v širšom kontexte oprávnené záujmy slovenskej ekonomiky tak doma, ako aj v zahraničí. Na domácej scéne je to najmä sizyfovská každodenná práca v oblasti legislatívy, vo vytváraní verejnej mienky v prospech pragmatických riešení a proti populizmu, bezbrehému rozhadzovaniu verejných prostriedkov sledujúcich len posilňovanie straníckych záujmov pred voľbami. My tak na úrovni regiónov, ako aj na úrovni celoštátnej musíme mať odvahu a silu povedať, že jedinou oblasťou vytvárajúcou zdroje štátneho rozpočtu je činnosť ekonomických subjektov, ktoré v trhovom hospodárstve reprezentujú najmä súkromné podnikateľské subjekty. Každý krok vlády či parlamentu, ktorý hádže polená pod nohy podnikateľským subjektom, súčasne likviduje ekonomiku ako takú a bráni ďalšiemu rozvoju tejto krajiny.
Našimi prioritami preto z pohľadu udržateľnosti nášho budúceho rozvoja sú:
- Riešenie problematiky vysokých cien energií a ďalších vstupov do výroby nielen z pohľadu kompenzácií, ale najmä z pohľadu riešenia príčin tohto stavu.
- Riešenie situácie na trhu práce, kde sme dospeli do bodu, že ľudský faktor z hľadiska jeho dostupnosti, štruktúry a kvality sa stáva jedným z kritických momentov nášho rozvoja.
- Riešenie ďalšej konkurenčnej schopnosti našej ekonomiky z pohľadu zahraničného obchodu. Slovensko sa dramaticky v roku 2022 presunulo z dlhodobo aktívnej zahraničnoobchodnej bilancie do vysokého pasíva vo výrobe – 4,2 miliardy eur. Medziročný prepad predstavuje 6,3 miliardy eur, keď vezmeme do úvahy, že ešte v roku 2021 sme mali aktívnu zahraničnoobchodnú bilanciu vo výške 2,1 miliardy. Absolútna absencia proexportnej politiky vlád.
- Bezprostredná udržateľnosť nášho vývoja s koncentráciou na vzdelávanie, investície do vývoja, pro-podnikateľskú politiku vlády a stabilnú legislatívu.
- Aktívna politika Slovenskej republiky v rámci nášho členstva v Európskej únii. Aktívne presadzovanie záujmov a potrieb našej ekonomiky a odmietanie takých krokov európskej administratívy, ktoré nás, ale aj ďalšie krajiny poškodzujú.
