Mihók: Bez dobre fungujúcej ekonomiky nemôžeme robiť sociálnu politiku
05.01.2023; Trend; Rozhovor; s. 22,23,24,25,26; Ronald Ižip
„Ak nenájdeme spoločnú filozofiu pre túto krajinu a jej štátnosť, tak sa v budúcnosti stratíme“
Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók hovorí o zmenách, ktoré ovplyvnili Slovensko, Európu, ale aj svet v posledných 30 rokoch.
Ako hodnotíte vývoj Slovenska z pohľadu podnikateľského prostredia za posledných 30 rokov?
Vždy je možné uplatniť dva pohľady, optimistický a pesimistický. Niekde medzi týmito dvoma extrémami sa nadchádza realita. Svet sa zmenil a, chvalabohu, Slovensko sa dokázalo meniť a vyvíjať v rámci zmien, ktoré prebehli vo svete. Dnešná štruktúra ekonomiky je oveľa viac adaptovaná na celkovú globálnu ekonomiku, ale aj na potreby tejto krajiny. Slovensko sa výrazne otvorilo, čo je pozitívne aj z hľadiska vstupu zahraničného kapitálu. Na druhej strane si dokázalo udržať silné domáce podnikateľské subjekty, ktoré neobhospodarujú len domáci trh, ale sú aj exportne orientované. Na Slovensku máme silné skupiny, ktoré investujú v zahraničí. Z hľadiska kvality manažérov sme sa na Slovensku výrazne pohli. Samozrejme, nie všetko je ideálne.
Kde vidíte najväčší problém?
Najviac ma mrzí výrazný pokles úrovne vzdelávania a školstva. To sa dotýka aj oblasti podnikania, lebo firmy potrebujú kvalifikovaných ľudí, ktorí dokážu byť veľmi adaptabilní na podmienky, ktoré sa dnes drasticky menia. Musím konštatovať, že nároky v oblasti vzdelávania, a to od základnej školy, keďže tam sa začína celý proces výchovy, až po univerzitu, veľmi výrazne klesli.
Keď si zoberieme celý prechod z centrálne plánovanej ekonomiky do súčasného stavu, tak hlavným atribútom vstupu bola kvalita aj štruktúra pracovnej sily, vďaka ktorej sem zahraničné firmy prichádzali. Isteže, bola to aj cena práce a, chvalabohu, v cene práce sme sa posunuli. Ale v kvalite aj štruktúre pracovnej sily sme klesli. Čiže, o to sme znížili svoju atraktívnosť v rámci európskej aj globálnej ekonomiky.
Voči okolitým krajinám sa Slovensko posúva dopredu len pomaly. Prečo zaostávame?
Hlavný problém vidím možno v dvoch oblastiach. Prvou je, že hospodárska politika akoby nebola prioritou vlády. Jediná oblasť ľudskej činnosti, ktorá tvorí materiálne a finančné hodnoty, je ekonomika. Všetky ostatné oblasti nášho života spotrebúvajú jej produkty. Každá rozumná vláda preto musí staviť všetko na fungovanie ekonomiky. A tu výrazne zaostávame oproti našim susedom.
Ale je tu aj druhý faktor. Ekonomika Európskej únie zaostáva za dynamikou ostatného sveta. Stratili sme ťah na bránu. Precestoval som prakticky celý svet a keď porovnávam diskusie s partnermi v iných krajinách, ťah na bránu je úplne iný, ako je v Európskej únii.
Čo strata tohto ťahu znamená?
V rámci EÚ likvidujeme vnútornú konkurenciu. Chceme mať všetko akoby v jednej rovine – každý má mať rovnaké podmienky a rovnaké dane. Pritom úroveň ekonomiky v rámci členských krajín nie je taká, aby sme to mohli robiť, a ak likvidujeme vnútornú konkurenciu, strácame aj vonkajšiu konkurenčnú schopnosť.
Spomínali ste, že hospodárska politika nie je prioritou vlády. Prečo?
Často pozerám zápisy zo zasadania vlády. Keď si zoberiem, koľko percent sa venovala ekonomike a koľko rôznym iným veciam, tak mi je z toho smutno. Nie ako ekonómovi, ale ako človeku, ktorý vie, že bez dobrej fungujúcej ekonomiky nemôžeme robiť sociálnu politiku. Napokon, najlepšia sociálna politika je fungujúca ekonomika, ktorá zamestnáva ľudí.
Sťažujeme sa na situáciu v zdravotníctve. Som presvedčený, že zdravotníctvo nie je pred kolapsom – už je v kolapse. Jedným z dôvodov sú finančné zdroje, ktoré môžeme alokovať do zdravotníctva, ale keď ich ekonomika nevytvorí, tak zdravotníctvo bude kolabovať ďalej. Preto si myslím, že by ekonomika z hľadiska každej vlády skutočne mala byť prioritou číslo jedna.
Dokáže dobrou politikou aj taká malá ekonomika prosperovať vo veľkom svete?
Z hľadiska ekonomickej kapacity sme taký slabší nemecký kraj. Ale takých malých ekonomík, ako je Slovensko, je veľa. Keď riešime slovenskú ekonomiku, vždy ju musíme riešiť v kontexte Európskej únie a dnes aj v kontexte globálnom.
Z pôsobenia v Medzinárodnej obchodnej komore, keď som sa ako prvý človek z malej ekonomiky stal šéfom Svetovej komorovej federácie Medzinárodnej obchodnej komory, to bolo pre mnohých prekvapenie. Ale malo to vysvetlenie – malé ekonomiky nikoho zásadne neohrozujú. Ich veľké záujmy sú v globálnom meradle maličké. A keď sa dokážu pohybovať vo veľkom ekonomickom priestore rozumne, tak veľkí im to málo s radosťou ponechajú. A toto my ako Slovensko nevieme využiť.
Aké sú možnosti na to, aby sme dokázali Slovensko v tomto smere posunúť ďalej?
Musíme prestať uvažovať v terminológii, v ktorej sme naučení. Napríklad že ekonomika sa musí podriadiť politickým záujmom a nepotrebuje žiadnu podporu. Musíme nastaviť systém riadenia štátu tak, že nemôže byť riadený od volieb do volieb. Bohužiaľ, každý politik kalkuluje s lajkmi. Úspech politiky sa počíta v percentách podpory. V minulosti politici nastavovali určitú latku náročnosti pre spoločnosť a tým ju posúvali dopredu. Len čo začali stavať na lajkoch, tak sa podriaďujú náladám, ktoré sú vždy krátkozraké a krátkodobé. Každému politikovi, ktorý vstúpi do vysokej politiky, by som na obdobie výkonu zakázal sociálne siete.
Pomohlo by to?
Voľakedy platilo a platí aj dnes, že ráno je múdrejšie večera. Keby si politik veci nechal prejsť hlavou, možno už o hodinu by reagoval inak. Ale oni reagujú v priebehu minút bezhlavo, čím vzniká viac politických kríz.
Niekto si myslí, že politika je ľahká záležitosť, no vôbec to tak nie je. Pri politike si musím uvedomiť, že keď urobím tento krok, čo všetko vyvolá. Niektoré kroky sú ako rakovina – idú do všetkých oblastí. Potom sa politici čudujú, čo sa deje. A deje sa to v dôsledku toho, že reagujú neuvážene namiesto toho, aby reagovali rozvážne.
Ako takúto situáciu vyriešiť?
Nemôžeme mať systém, že politiku môže robiť každý. Je to nepochopenie demokracie. Môže ju robiť každý, kto na to má. Keď chcem šoférovať, musím mať aspoň vodičský preukaz. Ani politiku nemôže robiť každý. Zoberme si zloženie parlamentu. Veď parlament rozhoduje o kľúčových veciach – o štátnom rozpočte, o zákonoch, pri ktorých majú často odborníci problém, aby im rozumeli, no poslanci ľavou zadnou, na základe toho, že niekto z predsedníckeho stola ukáže hore alebo dole, hlasujú. Takto krajinu riadiť nemožno.
Špecifikum Slovenska oproti západnej časti Európy je, že nám do špičkovej politiky vstupujú ľudia, ktorí sú dopredu nečitateľní, ktorí nemajú životopis. Kto sa už raz stane ministrom, jeho názory majú byť jasné a nemal by negatívne prekvapiť. Do vysokej politiky by mali ľudia vstupovať, keď robili v rôznych odborných tímoch, v politických stranách, čiže je jasné, ako sú vyprofilovaní, alebo prešli stupňami politického vývoja cez miestnu, regionálnu politiku až do špičkovej. Ani vo firme nezamestnáte človeka, ktorý je pre vás no name. Tak, ako je profesionalizovaná ekonomika, musí sa profesionalizovovať aj politika.
Čo hrozí, ak sa politika nesprofesionalizuje nielen na slovenskej, ale ani európskej úrovni?
Čína a mnohé latinskoamerické krajiny, africké krajiny sa dávajú do pohybu. Otázkou je, či vývoj v rámci vyspelého sveta bude taký dynamický ako toho ostatného sveta. Keď si zoberieme EÚ izolovane, jednotlivé krajiny väčšinou nepadajú, ale len čo ich porovnáme v rámci sveta, zistíme, že padáme.
Uvediem príklad: Európska pätnástka mala pred pár rokmi vyšší podiel na svetovej ekonomike, ako má dnešná dvadsaťsedmička. Čísla z Eurostatu ukazujú, že sme vo svetovom podiele HDP klesli zhruba o tri percentuálne body a v štatistikách je zahrnuté ešte aj Spojené kráľovstvo. Čiže vrátane Spojeného kráľovstva a všetkých nových krajín sme váhovo vo svetovej ekonomike slabší, ako bola európska pätnástka. Je to jasný dôkaz, že tu niečo nefunguje, ale pritom sa stále utešujeme, že ideme dopredu.
V čom Európa zlyháva?
Stále hovoríme iba o právach, ale nie o povinnostiach. Všetci máme veľký balík práv, ale ten nie je vykompenzovaný povinnosťami. Poviem vám vlastnú skúsenosť. Keď som bol na jar v Dubaji na rokovaní Medzinárodnej obchodnej komory, mal som individuálne rokovania. Vraveli mi: „Vieš, Peter, my už do Európy investovať nebudeme. Nám sa tie investície nevyplatia.“ Arabi hovorili, že je pre nich zaujímavá India, Čína, Rusko.
Otázka je, či vieme prekonať dominanciu politiky, lebo momentálne je politika nad ekonomikou. Keď sú dominantné politické záujmy, padá ekonomika a vôbec sa neberie ohľad na to, čo sa bude diať následne.
Európska politická integrácia teda nebola podľa vás prospešná?
Bol som veľkým zástancom integrácie, keď som bol hlavným negociátorom asociačnej dohody. Čo je však filozofiou integrácie? Integrácia je zoskupenie krajín, ktoré vytvorením spoločného ekonomického priestoru vytvárajú väčšie možnosti pre účastníkov. Ale my sme v rámci Európskej únie urobili už aj trestné orgány. To už je však kompetenciou nadnárodného štátu. Keď som negocioval, volalo sa to Európske spoločenstvá. Prerodom do Európskej únie sme do toho vniesli politiku. Krajiny vidia zmysel vo voľnom colnom priestore, pohybe tovaru, pohybe osôb. Nepotrebujeme na to Európsky parlament. Kde je legitimita týchto orgánov? Vždy budem tvrdiť, že integrácia Slovensku výrazne pomohla. Ale to, do čoho sa postupne Európska únia posúva, nám už tak nepomáha.
Prečo?
Obrovské riziko je v tom, že sa začína hľadieť na všetko z pohľadu jedného stola, jedna rovina a vy všetci musíte byť rovnakí. My síce kultúrne a jazykovo hlásame diverzitu, ale ekonomicky nie. Zrazu chceme mať ekonomicky všetko zrovnané. Diverzita musí byť aj v ekonomike. Je to v záujme jednotlivých krajín, ale je to aj motor dovnútra Európskej únie.
Tam by niekto mohol namietať, že napríklad USA svoju silu tiež získali tým, že spojili päťdesiat štátov do jedného celku.
Podľa mňa je tam obrovský rozdiel. Spojené štáty americké boli postavené na zelenej lúke. Tým, že medzi jednotlivými štátmi nebolo veľa trení, bola tam prakticky jazyková jednoznačnosť, tak sa to dalo dobre postaviť. V rámci Európy máme veľmi zložitú históriu. Máme tu jazykovú aj mentálnu odlišnosť. Nám sa nikdy nepodarí zopakovať obraz Spojených štátov amerických, pretože by sme celý historický vývoj museli vygumovať. Musíme brať do úvahy diverzitu vývoja Európy. Mnohí hovoria, že by sme mali dospieť k Spojeným štátom európskym, ale je to naivná predstava. Projekt niekedy pokazíte tým, že ho urýchľujete. Nevylučujem, že raz naši potomkovia dospejú k tomu, že nepotrebujeme 27 vlád v rámci Európskej únie. K tomu však musí dospieť vývoj. Len čo sa to začne servírovať zvrchu, tak sa to nemôže dobre skončiť. Som preto jasným zástancom integrácie v jej nefalšovanej podobe, ale ani zďaleka nepodporujem federalizáciu Európskej únie.
Ako vnímate európsku zelenú politiku, ktorá tiež smeruje zvrchu nadol?
Objektívne sme veľa na tejto zemi pokazili. Ale tu hovoríme o európskej zahraničnej politike. Zahraničná politika Európskej únie by mala byť o globálnom presadzovaní svojich hodnôt. A na to je pôda OSN, OECD, Svetovej obchodnej organizácie a iných. AK nedokážeme presvedčiť rozhodujúcich hráčov, ako je Čína, Rusko, India či veľké krajiny Latinskej Ameriky, že toto je správna politika, tak škodíme vlastným záujmom. Čínsky minister obchodu mi raz povedal: „Z hľadiska zelenej politiky to robíte veľmi rozumne. Exportujete špinu k nám. A potom napočítate, koľko Čína exhaluje do ovzdušia.“ Robíme zo seba čistých, ale robíme aj časť špinavej politiky, a to je zlé.
Prečo je to takto nesprávne?
Nemôžeme našich podnikateľov dlhodobo zaťažovať ťažkým batohom, lebo je to, ako keď bežíte maratón s 20-kilogramovým batohom a druhý bežec beží bez batoha. Máte šancu? Nie. Prestávame byť konkurencieschopní, preto dochádza k masívnemu vývozu kapitálu z krajín Európskej únie tam, kde sú obmedzenia mäkšie. V tom je tá falošnosť.
Pritom som určite za Green Deal, ale nemôžem ho robiť na úkor tých druhých. V politike musíme vnímať, že sme súčasťou nejakého sveta, nejakého priestoru. Hodnoty sme nastavili správne. Pod čiarou je, že časť výroby sme vyviezli do týchto krajín a teraz ich obviňujeme z emisií, ale zisky z toho plynú do našich čistých krajín.
Ako by sa táto politika dala robiť lepšie?
Musíme získať tých ostatných. Vtedy má Green Deal význam. Niekedy sa mi zdá, že sme v tejto otázke masochisti. Klíma sa menila počas celej histórie tejto planéty. Dnes je preukázateľné, že saharská púšť mala úrodnú pôdu. Podpovrchové vody a rôzne sedimenty dokazujú, že aj na Slovensku boli úplne iné podmienky, ako sú dnes. Musíme brať do úvahy, že zemeguľa je živý organizmus a keď raz odumrie, už tu nebude nikto. Berme, že časť vecí môžeme ovplyvniť, časť nie. Pri Green Deale na seba berme to, za čo sme zodpovední, ale nerobme zo seba masochistov, ktorí sa bičujú za to, že sa klíma mení. Áno, sú zmeny, ktoré sme si spôsobili. Preto sa silne orientujeme na odpadové hospodárstvo, cirkulárnu ekonomiku, tam vidím veľký potenciál. Klimatické zmeny tu boli v celej histórii zemegule, dokonca aj vtedy, keď tu nebolo jediné auto a jediná fabrika. Mnohé živočíchy, ale aj rastliny boli vymazané z mapy sveta. Veľké migračné pohyby vznikali práve v dôsledku klimatických zmien bez vplyvu priemyslu.
Ale klimatická zmena nie je jediná výzva. Čo napríklad deglobalizácia?
Je tu globalizácia a deglobalizácia, ale aj presun váhy politickej a ekonomickej moci z atlantickej oblasti do ázijsko-pacifickej oblasti. Kde je váha svetového obyvateľstva? Je to jednoznačne ázijsko-pacifická oblasť – od arabského sveta cez Indiu až po Čínu. Sú tam obrovské trhy, ktoré sú nenasýtené. Naopak, západné trhy sú presýtené. Keď hovoríte s mladým Číňanom alebo Indom, oproti nim sme mäkkýše. Sme prešľachtení psíčkovia. Oni sú tí klasickí pouliční psi, pouličná zmeska, ktorá prežije všetko. Sú oveľa lepšie pripravení na prežitie. Dnes už mnohí mladí ľudia nevedia, že drevo sa dá nazbierať v lese, doniesť domov a urobiť si zásoby. My sme sa prekultivovali.
Čo to pre budúcnosť Európy znamená?
Hovorí sa, že Európa bude dobrá krajina na cestovanie, lebo tam budú múzeá ukazovať, ako to voľakedy vyzeralo. Ale biznis sa tu robiť nebude. V Číne chce každý investovať, v Indii tiež. To posúva inde aj politiku. Čo je G7 z hľadiska svetovej ekonomiky, keď tam nemáte Indiu, Čínu, Brazíliu a Juhoafrickú republiku, Rusko? Aká je dnes váha Francúzska na svetovej ekonomike? Aká je váha Talianska?
Mnohé ikony sa vo svetovej ekonomike aj politike stratili, ale nové narástli. Svetový poriadok bude musieť reagovať na tieto zmeny, ktoré už nik nemôže otočiť opačným smerom. Dochádza k posunu celej geopolitickej situácie. Dôležité je, na akých hodnotových kritériách sa nové zoskupenie postaví.
Na akých by sa mohlo postaviť?
Určite bude oveľa väčšia diverzita. V rámci západného sveta sme sa snažili stále všetko unifikovať. Teraz to však nebude možné. Kto ostane z vyspelého sveta? Asi len Spojené štáty americké. Dokonca ani Nemecko im nedokáže konkurovať. Musíme sa pripraviť na to, že naša dominancia zďaleka nebude taká, aká bola v minulosti. Pokiaľ nebudeme v tomto pohybe zorientovaní, tak, škaredo povedané, utrieme hubu. Keď budeme zorientovaní, tak môžeme z hľadiska záujmov maličkej krajiny obrovsky profitovať.
Ako?
Hlavný problém Slovenska je, že my sme malá a rozdelená krajina. Sme rozdelenejší ako celý svet dokopy. Všetko, čo príde, urobí novú čiaru v spoločnosti. Všetko, čo sme zažili trebárs za tých 30 rokov, spoločnosť nespájalo, skôr rozdeľovalo. Akoby sme nevedeli nájsť spoločnú ideu štátnosti, prečo sme štát a čo chceme. Keď vezmem akýkoľvek problém, ktorý tu nastal, znamenal iba ďalšiu deliacu čiaru v tejto spoločnosti. Pokiaľ nenájdeme spoločnú filozofiu pre túto krajinu a jej štátnosť, tak sa v budúcnosti stratíme. Je potrebné nájsť niečo, čo spája ľudí dokopy. Filozofia prežitia pre Slovensko je nájsť, čo nás bude spájať. Nemáme nič, čo by sme mali spoločne rešpektovať. Absentuje tolerancia. Niekedy mám dojem, že okrem hokeja málokedy nájdete niečo, kde sa ľudia vedia vyburcovať a v zásade všetci ťahať za jeden povraz. Je to sympatické, ale z hľadiska budúcnosti krajiny, štátu a štátneho zriadenia je to málo.
Peter Mihók
Vyštudoval zahraničný obchod na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Po škole pracoval v Československej obchodnej komore. Pôsobil aj ako obchodný pridelenec československého veľvyslanectva v Maroku. V 80. rokoch sa stal riaditeľom útvaru komerčnej politiky a integrácie v bratislavskej Inchebe. Na začiatku 90. rokov pracoval na Úrade vlády SR, v rokoch 1990 až 1992 bol podpredsedom Československej obchodnej a priemyselnej komory a okrem iného pripravoval vznik samostatnej Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Jej predsedom je od jej vzniku v roku 1992. Dve funkčné obdobia (2013 až 2018) zastával funkciu predsedu Svetovej komorovej federácie Medzinárodnej obchodnej komory v Paríži, od roku 2019 je jej čestným predsedom. Okrem toho pôsobil aj ako viceprezident Združenia európskych obchodných a priemyselných komôr Eurochambres v Bruseli, v súčasnosti ako člen jeho predstavenstva.
„Každému politikovi, ktorý vstúpi do vysokej politiky, by som na obdobie výkonu zakázal sociálne siete“
„Filozofia prežitia pre Slovensko je nájsť, čo nás bude spájať“
