Každý rok v tomto období viac ako inokedy navštevujem jednotlivé regióny Slovenska, veľa komunikujem s ľuďmi, snažím sa viacej počúvať ako hovoriť s cieľom pochopiť ich denné starosti a problémy, ale aj poznať ich pohľad na súčasný svet a jeho výzvy. Aj dnes som v regióne Banská Bystrica a to je dôvod, prečo sa vám prihováram týmto spôsobom.
Hlavný poznatok z tejto komunikácie je, že to, čo sa vydáva za tzv. mainstream, je ďaleko vzdialené od reality Slovenska a jeho občanov. Ľudia odmietajú to, čo nazývajú vymývaním mozgov a nehoráznym klamstvom. Neveria žiadnym oficiálnym informačným kanálom a prestali veriť politike, ktorá sa dnes na Slovensku praktizuje. Staršia generácia dožíva roztrpčená a mladí hľadajú svoju budúcnosť a uplatnenie hocikde za hranicami tejto krajiny. A to, keď chceme hovoriť o budúcnosti a perspektíve štátu, ktorý má za sebou krátkych 30 rokov svojej existencie, je viac ako alarmujúce.
História, aj tá, ktorú dnes píšeme, je štafetový beh. Každá generácia, každý jednotlivec či národ alebo ľudstvo ako celok sa pod ňu podpisuje. Podpisuje sa pod ňu nielen angažovanosť, nielen aktivita, ale aj ignorácia či ľahostajnosť. Aký štafetový kolík odovzdáva súčasná generácia tej novej nastupujúcej? Nehovorme, že jej nerozumieme, nehovorme, že je zlá a neperspektívna. Je to náš produkt, je to naša zodpovednosť, je to naša výchova. Je to práve taká istá naša zodpovednosť, ako za budúcnosť, ktorú dnes tvoríme.
Dopad našich dnešných rozhodnutí tu bude pôsobiť aj vtedy keď my tu už nebudeme. Uvedomme si váhu generačnej zodpovednosti. Sme generácia, ktorá bola súčasťou histórie roku 1968, 1989, 1993, 2004 či 2009, ako aj súčasného geopolitického prepoľovania či prepoľovania charakterov a máme svoju spoluzodpovednosť bez ohľadu, či sme tieto míľniky prežili aktívne, alebo pasívne.
Dnes sme spolu s nastupujúcou generáciou zodpovední za to, aká bude podoba našej spoločnosti po veľkom tresku, ktorý ľudstvo dnes prežíva. Áno, dnes oprávnene môžeme hovoriť o jednom zo zlomových období histórie ľudstva, a to v dimenzii spoločenskej, politickej, bezpečnostnej, technickej a technologickej, informačnej a intelektuálnej. Čelíme obrovským výzvam v oblasti klimatickej, ekologickej, genetickej či umelej inteligencie. Každé zaváhanie, omyl či chybné rozhodnutie môže mať tragické dopady na jedinca či spoločnosť ako celok. Toto sú výzvy aj pre slovenskú pospolitosť. Tu musíme prejaviť nielen náš intelekt, ale aj rozhodnosť a zodpovednosť. História sa zastaví, keď štafetový kolík zostane v rukách bežca, ktorý už nevládze. Ľudstvo a aj Slovensko má jediný kapitál a tým je ľudstvo a občania Slovenska sami osebe. Všetko na svete sa dá nahradiť, ale ľudský faktor nie.
Vážme si a rešpektujme preto našich vlastných ľudí, nevynášajme nad nimi nezodpovedné politické súdy a zatracovania v mene akéhosi mainstreamu, nedeľme ich na dobrých a zlých, múdrych a hlúpych, mocných a bezmocných a každému, kto na Slovensku tak robí, pripomínam slová básne Andreja Sládkoviča „Nehaňte ľud môj“
Nehaňte ľud môj, že je ľud tichý, že rád trpí, že je slabý,
pravda, surovej on nemá pýchy, nie je v zápasoch pochabý.
Vy to neviete, že duch národov práve takú povahu má:
Keď má vystúpiť s činnou slobodou, najprv ticho myslí, dumá.
Sládkovič napísal túto báseň na ochranu Slovákov voči iným. Dnes sa dá jeho báseň parafrázovať na ochranu voči vlastným – Nehaňte ľud svoj, ale vážte si ho, rešpektujte ho, vytvárajte podmienky na jeho rozvoj a pestujme v ňom nefalšovanú hrdosť na jeho históriu a súčasnosť a tým spoločne zabezpečíme jeho budúcnosť a dáme mu perspektívu.
