Jeseň je obdobím, v ktorom zbierame to, čo sme na jar zasadili a v lete kultivovali. To platí v prírode, ale aj v našom živote. Horšie je, keď nesadíme a nezakladáme budúcu úrodu a pole či záhradu necháme spustnúť. Tak to vyzerá aj v spoločnosti, ktorá sa rozhodne ignorovať realitu a zaujme pozíciu nečinnosti s naivnou predstavou, že „sa to“ vyrieši samo alebo, nebodaj, to vyrieši niekto za nás. Bohužiaľ, alebo správne našťastie, takto to v živote nechodí a účet za takýto prístup je vysoký a bolestivý.
Akosi takto by som charakterizoval situáciu v Európe aj u nás na Slovensku v týchto dňoch. Zámerne píšem o Európe ako o kontinente a nie iba o Európskej únii, lebo Európa ako celok vychádza z tohtoročného hodnotenia jednoznačne porazená a so stratou vlastnej perspektívy. Situácia na európskom kontinente je neporovnateľne horšia, ako bola počas najhorších rokov tzv. studenej vojny. Postupne sme zrádzali myšlienku celoeurópskej spolupráce, tak blízku zakladateľom európskej integrácie, až sme dospeli do stavu roka 2022.
Jeseň na Slovensku je výrazom akumulácie nečinnosti a odkladania riešenia akútnych problémov prakticky vo všetkých kľúčových odvetviach života spoločnosti. Prvou a hlavnou obeťou tejto situácie je slovenská ekonomika. Súčasná ekonomická situácia na Slovensku a aj prognózy jej najbližšieho vývoja poukazujú na zlé vyhliadky, podľa ktorých naše hospodárstvo smeruje do recesie so všetkými negatívnymi dôsledkami pre podnikateľských sektor, obyvateľstvo, ako aj celú spoločnosť.
Preto považujem za nevyhnutné, aby sa vláda SR v prvom rade sústredila na ekonomické problémy a ich riešenia, hľadala cesty, ako minimalizovať nepriaznivé vonkajšie dopady, a reformne posúvala Slovensko na cestu progresívneho hospodárskeho vývoja. Vláda a celé politické spektrum si musí uvedomiť, že problémy obyvateľstva a firiem sa musia riešiť paralelne, lebo ide o spojené nádoby. Keď sa odstaví časť ekonomiky priemyslu či služieb, bude to mať priame dopady na každodenný život a porastie nezamestnanosť. Bez funkčnej ekonomiky nie je možné riešiť dramatickú situáciu v poskytovaní zdravotníckych služieb či nevyhnutné investície do vzdelávacieho systému a posilňovanie výskumnej a technologickej vyspelosti Slovenskej republiky.
Zároveň je nevyhnutné, aby vláda Slovenskej republiky hrala oveľa aktívnejšiu politiku v rámci Európskej únie a jednoznačne akcentovala potreby našej ekonomiky ako jedného z plnohodnotných členov spoločného trhu. Nesmieme sa hanbiť povedať, že aj my máme svoje záujmy a potreby.
Procesy, ktoré v súčasnosti prežívame, menia politickú aj trhovú situáciu v globálnej ekonomike. Ich výsledkom bude tiež nastavenie nových parametrov. A ako každý takýto kľúčový proces aj tento bude mať svojich víťazov a porazených. Neporazme sami seba. Predovšetkým začnime profesionálne, ale aj ľudsky seriózne komunikovať navonok v rámci európskeho či globálneho priestoru, ale najmä dovnútra. Komunikácia podložená vzájomným rešpektom absentuje celospoločensky, vo vnútri jednotlivých komunít a osobitne v rámci politického spektra.
Stále hľadáme to, čo nás stavia proti sebe, čím môžeme toho druhého uraziť, namiesto toho, aby sme ho pochopili. Takto hlboko rozdrobená spoločnosť stráca nielen dynamiku, ale aj perspektívu. V celom politickom spektre nám výrazne chýba osobnosť hľadajúca cestu pokory, rešpektu voči iným či hľadajúcu témy, ktoré pozitívne ovplyvňujú medziľudské a spoločenské vzťahy a väzby. Vytvárajme väčší priestor na dialóg v politickom, ale možno oveľa viac v občianskom a ekonomickom priestore. Súčasný stav začína byť vážnou brzdou nielen ďalšieho spoločenského vývoja, ale aj ekonomickej prosperity krajiny.
Peter Mihók
predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
