Z môjho pohľadu rozhodnutie o nezávislosti Slovenska od 1. januára 1993 bol jednoznačne správny krok z pohľadu vtedajšej vnútropolitickej situácie v Česko-Slovensku aj v konštelácii medzinárodnej politiky. Bolo to obdobie zmien v geopolitickej oblasti, ako aj akcelerácie integrácie. Pri už tradičnej rozdrobenosti a nejednotnosti slovenskej politickej reprezentácie bolo treba skutočne veľa odvahy, rozvahy a zodpovednosti zo strany vtedajšej vládnej koalície prijať rozhodnutie o vyhlásení samostatnosti.
Kľúčovým a súčasne kritickým bol celý rok 1993, kedy po rýchlom a medzinárodnom uznaní Slovenskej republiky tak v bilaterálnej oblasti, ako aj na úrovni OSN a rozhodnutí Európskej komisie pokračovať v rokovaniach o asociačnej dohode so Slovenskou republikou, nastali skutočné problémy a výzvy v etablovaní štátnej správy, zavedení vlastnej meny a v ekonomickom manažovaní krajiny.
Slovensko však v nasledujúcom období dokázalo, že je schopné riadiť svoj vlastný osud. Že jeho ekonomika je života- a konkurencieschopná a už na jeseň 1993 sme podpísali asociačnú dohodu medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami, čo Slovensku otvorilo cestu k vstupu do OECD, následne plnohodnotné členstvo v Európskej únii, ako aj vstup do menovej únie a do ďalších medzinárodných inštitúcií.
Slovensko sa stalo súčasťou európskeho hospodárskeho priestoru a vnútorného trhu Európskej únie. Všetky uvedené kroky si vyžadovali zmeny vo vnútroštátnej legislatíve a najmä rast konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky. Uplynulých 30 rokov bolo obdobím etablovania, ale aj obdobím hľadania svojej pozície doma a v európskom a globálnom priestore. Slovensko prestalo byť nováčikom na medzinárodnom fóre a o to viac dnes musíme dokazovať svoju zrelosť, ako i schopnosť prezentovať naše národnoštátne záujmy.
Splodiť a priviesť na svet nového jedinca, v danom prípade štát, je úžasná vec. Nemenej dôležité však je dokázať jeho udržateľnosť, životaschopnosť a schopnosť vlastného rozvoja. Základom nášho úspechu bol nesporne ľudský faktor, ktorý umožnil prekonať často zložité a nebezpečné obdobia doterajšieho 30-ročného vývoja.
Ak chceme byť úspešní a pevne ukotvení v medzinárodnom systéme aj dlhodobo, tak náš hlavný kapitál sú ľudia, ich schopnosť pracovať a tvoriť, často aj zaťať zuby. Naučme sa mať radi to, čo je naše, nehanbime sa biť za seba a hlavne, neporazme sami seba.
Politická scéna je po 30 rokoch snáď ešte viac rozdrobenejšia a stupeň vzájomnej politickej animozity dosahuje svoje vrcholy. Výrazne absentuje národná stratégia komplexnej bezpečnosti jednotlivých sektorov spoločnosti a ekonomiky, čo nás robí dlhodobo zraniteľnými a nepredvídateľnými. Musíme oveľa aktívnejšie využívať bilaterálnu a multilaterálnu diplomaciu na presadzovanie záujmov vlastnej krajiny. Správať sa ako zrelí politici, podnikatelia, diplomati a občania, ktorí sú hrdí na svoju krajinu, ktorá má nesporne svoju budúcnosť.
Peter Mihók
predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
