Vždy sa hrá na malosť človeka…
1. Viete si predstaviť, že by veľmoci predložili všetkým štátom a ich národom mierovú zmluvu? Čo by mal obsahovať takýto prelomový dokument?
Určite, ja si to viem predstaviť, aj keď z pohľadu dneška sa to javí ako utópia. Súčasná generácia politikov na všetkých kontinentoch nie je schopná z vlastnej vôle a iniciatívy prekročiť svoj tieň a v mnohých prípadoch aj poprieť vlastnú podstatu. Názorným príkladom je nápad niektorých predstaviteľov Európskej únie vynaložiť v najbližšom období 800 miliárd na zbrojenie. Buď si musíme počkať na novú generáciu skutočných politických elít, alebo nás k tomu dovedie samotný život a podmienky jeho ďalšej existencie.
2. Jestvujú názory, že výdavky na zbrojenie by zmenili nielen Európu, ale aj iné regióny sveta na nepoznanie. Všestranne a naša civilizácia by vstúpila, takpovediac, do zlatého veku. Nie o päť- desať rokov, ale prakticky s okamžitou platnosťou. Je to utopické alebo v lepšom prípade sci-fiction?
V histórii ľudstva prevratné zmeny boli vo svojom začiatku utópiou alebo science fiction a tí, ktorí ich prezentovali, boli považovaní za bláznov, v lepšom prípade za snílkov. Boli to však práve oni, ktorí sa stali hybnou pákou zmien v živote spoločnosti. Dôležité je mať odvahu a výdrž.
3. Kto (a prečo) je de iure nepriateľom Európskej únie? Vyzbrojovanie a zvyšovanie výdavkov na zbrojenie má byť na obranu, ale faktom je, že napríklad, keď už, tak jediná raketa „Vojvoda“ zničí celú centrálnu Európu. Takže, na čo má byť to „konvenčné zbrojenie“, podľa niektorých sci-fi filmov proti vlastnému vzbúrenému obyvateľstvu?
Nepriateľom Európskej únie sú často najmä tí, ktorí sa najviac bijú do pŕs, že sú najväčší Európania, často tí, ktorí v jej centrále dlhé roky žijú izolovaní od reálneho života napríklad na Slovensku, Portugalsku či v samotnom Belgicku. Je zaujímavé, že najväčšie disproporcie v názoroch sú práve medzi predstaviteľmi bruselského establišmentu a občanmi členských krajín. Únia – pokiaľ sa nevráti k svojej historickej podstate a tou bolo a zostáva udržanie mieru a spolupráce na európskom kontinente, a tým je Európa od Atlantiku až po Ural – stráca akúkoľvek perspektívu a jej pozícia v globálnom pozorovaní bude naďalej klesať.
4. Byť dobrý, lepší a najlepší platí aj vo vzťahoch medzi štátmi. Javí sa to tak, že pozície sú nemenné a tiež vytrvale zneužívané konkrétnymi štátmi. Akoby svet mal jestvovať podľa ich vôle, lebo majú hospodársku a vojenskú silu. A tiež značnú dávku arogancie? Postarali sa o to „sudičky“ alebo malosť človeka či civilizačná zaostalosť?
Vždy sa hrá na malosť človeka, z čoho vyplýva aj civilizačná zaostalosť. Keď si zoberieme vysoký úpadok školstva a vzdelávania aj v tých najvyspelejších krajinách, Slovensko je toho elegantným príkladom, a k tomu dekadencia kultúry, je to jednoznačne znak toho, že každý človek je z kalkulácie budúcnosti postupne eliminovaný. Umelá inteligencia predstavuje najmä efektívny nástroj na ovládanie sveta, dokonca aj v jeho detailoch v rukách „mocných“. Európska únia jednoznačne stráca na uvedené krajiny prakticky vo všetkých oblastiach, t. j. ekonomike, politickej kultúre, vzdelávaní, kultúre, ako aj v medziľudských vzťahoch. Z dnešného pohľadu je tento proces úpadku nezastaviteľný.
5. Autokracia je v móde predovšetkým podľa vzoru veľmocí a ich spojencov či akýchsi čudesných satelitov. Aj pôvodné ideály celoeurópskej integrácie sú takmer pochované. Je EÚ tou, akú sme chceli v našom referende o vstupe ? Je životaschopná a môže byť konkurenciou pre USA, Čínu, Indiu a Rusko?
Európa a samotná Európska únia a napokon celý svet sa dramaticky menia. Každá zmena má svojich víťazov a porazených. Bohužiaľ, za ostatné obdobie sa mi ťažko hľadá oblasť, v ktorej je Európska únia a Európa ako celok na strane víťazov. Určite dnešná Európska únia je iná ako tá, do ktorej sme vstupovali, to je napokon správne, lebo štruktúra, spoločenstvo či samotný človek, ktorý sa nemení, postupne odumiera až sa napokon stratí. Tým hlavným problémom Európskej únie je podľa môjho názoru skutočnosť, že sa čoraz viac vzďaľuje od svojich subjektov, a tými sú občania, firmy, spoločenstvá či samotné členské krajiny.
6. Jediným skvostom zdravého rozumu v novodobej histórii bol dokument spred polstoročia Záverečný akt Konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. Prečo sa podľa vás neuplatňuje, keď svet je vlastne opakovane v blízkosti možnosti „sebazničenia“?
Áno, určite, známy „helsinský proces“ priniesol tak určité zmeny vo vzťahoch medzi Východom a Západom, ale najmä veľkú a oprávnenú nádej na nové usporiadanie vzťahov medzi krajinami s dopadom na život ľudí a spoločenstiev. Politika „detente“, ktorá viedla k znižovaniu nákladov na zbrojenie a ich presunu do oblasti reálnej ekonomiky s výrazným sociálnym aspektom, by mala najmä dnes byť vzorom pre korektné medzinárodné vzťahy s priamym dopadom na život ľudí a firiem. Čiže jednoznačne, a dnes možno viac ako v minulosti, je potrebné oživiť helsinského ducha a prostredníctvom neho dať perspektívu ľudstvu a najmä mladej generácii.
7. Čo vám prináša mierny alebo silnejší optimizmus, keď máte príležitosť uvažovať o sebe a o svojich blízkych, o tom, čo sa deje vo vašom okolí, v iných štátoch?
Som životný optimista, a preto stále verím, že ľudstvo sa samo nezničí a ani neodovzdá vládu nad týmto svetom „umelej inteligencii“ či robotom. Verím v zdravý rozum, aj keď ho politika často popiera. Tu skutočne, a nielen pateticky záleží na každom z nás, aby sme svojím občianskym, profesionálnym a osobným postojom dokázali, že nie sme ani každý v rukách manipulátorov, ale ani mlčiaca väčšina, ale sme schopní odovzdať pozitívne posolstvo a činy pre budúce generácie.
